21 rokov po novembri

Stav krajiny po jednej generácii spoločenskej transformácie pekne ilustrovalo Expo v Šanghaji. Susedná Česká republika tam mala ultramoderný pavilón. Krajinu predstavil ako špičkovú inovatívnu spoločnosť, získal aj ocenenie usporiadateľov. Slovenská expozícia ponúkla rodnú izbu Ľudovíta Štúra s voskovými figurínami. Na webstránke si zahraničný záujemca mohol prečítať, ktorý slovenský papaláš výstavku navštívil.

16.11.2010 09:26
debata (44)

Transformačný proces riadila jednoduchá komparatívna výhoda krajiny. V roku 1989 malo Slovensko vysoký podiel populácie so skončeným učňovským či plným stredoškolským vzdelaním. Táto kvalifikovaná pracovná sila bola zároveň lacná. A je dodnes. Priemerná (mediánová) mzda na Slovensku dosahuje pätinu nemeckej.

Využitie tejto sily nebolo jednoduché. V 90. rokoch bolo bežné, že zahraničný investor musel napríklad vo výrobných halách nechať navŕtať diery do vedier na odpadky. Inak by ich ľudia kradli a používali na polievanie záhrad.
Ale krajina napredovala. Vymizla klasická nadutosť a nevraživosť predavačiek. Predsa len, v kapitalizme to nejde. Vrátnici a upratovačky sa prestali správať ako vedenie podniku. Transformáciu urýchlili aj demografické zmeny. Učiteľky museli z vyľudnených škôl prejsť za pokladnice Tesca.

Krajina si postupne našla svoj socio-ekonomický model. Dominuje predávanie pracovnej sily. Manažérska či intelektuálna kvázielita funguje tak, že stráži dvere medzi domácim svetom a zahraničím, ktoré slúži ako vzor a odkiaľ prichádzajú nápady, inovácie.

Málo rozoberanou črtou ponovembrového vývoja je osud intelektuálov. Ľudí, ktorí mali v roku 1989 tridsať až päťdesiat rokov a pracovali v sociálnych vedách či na špičkových postoch v médiách. Táto skupina transformačný boj prehrala. Bola príliš slabá, nepripravená. Niektorí sa dali na biznis a politiku, iní sa jednoducho stiahli do svojich ulít. Roztrpčene sa venujú konšpiračným scenárom, katastrofickým víziám a jemne fašizujúcim myšlienkam.

Slovensko prešlo koncom 19. a najmä počas 20. storočia prudkým vývojom. Realita pred sto rokmi, to neboli skanzenové drevenice, ako si to dnes mnohí predstavujú. Nie, často to boli zavšivavené osady, všeobecne rozšírený alkoholizmus. Krajina však dobehla hospodársku aj kultúrnu modernitu. Industrializácia a román.

No od roku 1989 vymizlo domáce umenie, kritika. Verejná sféra sa sploštila v podstate na masmediálne diskusie. Nie sú intelektuálne autority. Sociológia sa obmedzuje na zber údajov. Zvyškoví intelektuáli sa naučili používať kozmopolitnú hantírku („rodová rovnosť“, „agizmus“). Je síce studená a často sterilná, ale vedie ku grantom a k pocitu akademickej kompetentnosti.

Transformácia pokračuje. V hospodárskej oblasti pôjde najmä o boj o pôdu a jej využívanie. Postupne začnú rásť ploty a bude miznúť priestor pre voľný pohyb. V spoločenských vzťahoch sa začne prejavovať vznik tried. V kultúrnej oblasti bude pokračovať dominancia Prahy. Česká kultúra je dnes aj pre Slovensko kľúčovým priestorom tvorenia identity. Trochu smutný príbeh. Na druhej strane, v Tescu si dnes môžete nakúpiť aj po polnoci. Takže čo.

44 debata chyba