V súčasnom konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní EÚ článok 63 jasne hovorí, že obmedzenie pohybov kapitálu je neprípustné. Článok 65 dáva určité možnosti zadržať kapitál napríklad na účely zdanenia. Len kreatívne čítanie by však obhájilo niekoľkotýždňové obmedzenie tokov von z krajiny, ktoré sa predpokladá.
Druhá zaujímavá otázka je, či koniec Cypru ako bankového raja privodí aj jeho koniec ako raja daňového. Schránka na ostrove pomáha optimalizovať dane cez klasické offshorové triky. Ak poskytujete napríklad na Slovensku služby či niečo vyrábate, teoreticky by ste štátu mali odviesť daň. Ale môžete vyrábať straty pôžičkami či „nákupom know-how“ od cyperskej firmy, kam takto umelo prevádzate hodnotu. Navyše, nie je nutné, aby sa príjmy fyzicky realizovali cez účet na Cypre. Aspoň teoreticky sa tak problémy bánk nemusia schránkových firiem veľmi dotknúť.
Založiť si na ostrove firmu je jednoduché, dá sa to v podstate cez internet. Občania EÚ tu však neschovávali peniaze a väčšinou ani vlastníctvo firiem. S daňovými úradmi krajín únie totiž Cyprus, ak bol riadne oslovený, bez problémov spolupracoval. Tamojšie banky na ukrývanie prostriedkov využívali najmä občania krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ale žiadni oligarchovia. Cyprus bol skôr rajom pre chudobných bohatých.
Tí naozaj veľkí hráči sú inde. Vo Švajčiarsku o daniach do značnej miery rozhodujú regióny. Príjemné podmienky sú najmä v kantóne Zug. Tu registrované firmy mávajú obrat v miliardách až desiatkach miliárd eur. Švajčiari nie sú Cyperčania. Musíte si najať miestnych právnikov a účtovníkov. To niečo stojí. Lenže ak máte tržby v miliardách, je vám to jedno. Dostanete totiž možnosť s úradmi si dohodnúť individuálnu sadzbu dane.
Podobne je to na ostrove Jersey, nachádzajúcom sa medzi Britániou a Francúzskom, kadiaľ tečú stovky miliárd cez pobočky bánk a investičných fondov. Alebo na ostrove Man, pri severnom Anglicku, ktorý sa špecializuje napríklad na registráciu internetového hazardu. Dobré podmienky ponúka aj ďalšia lokalita nadviazaná na Britániu, Gibraltár. Popri týchto jurisdikciách blednú aj klasické európske daňové raje (využívané fyzickými osobami, nie firmami) Monako a maličká Andorra. Pomerne významné je aj Lichtenštajnsko, ktoré má viac zaregistrovaných firiem ako obyvateľov.
Dokonalú anonymitu potom ponúkajú karibské destinácie ako Bermudy či Britské Panenské ostrovy, kde ani vláda nevie, kto firmy vlastní.
Byť finančným rajom, s nízkymi daňami, anonymitou a výhodným právnym prostredím, sa stalo obľúbenou stratégiou rôznych ďalších malých ostrovov. V Ázii sa tak tradičnému Hongkongu a Singapuru snaží konkurovať napríklad Vanuatu. V Indickom oceáne lákajú Maurícius a Seychely.
V skutočnosti sa však tie najvýznamnejšie offshorové aktivity často realizujú vo veľkých štátoch. Ruskí oligarchovia nebývajú v Londýne preto, že by mali radi anglické čaje o piatej. Británia bohatým jednotlivcom ponúka veľmi výhodné daňové podmienky. A hlavne, výhodné podmienky tam majú veľké firmy, zvlášť finančné. Cyprus, s vkladmi aj od relatívnych boháčov, ale aj od členov ruskej strednej vrstvy, ktorí sa niekedy vyhýbali daniarom, niekedy mafii, bol v tomto kontexte malým hráčom.