Spravidla ide o zvláštne usporiadanie atmosférického prúdenia počas dlhšieho času, no do určitej miery to ovplyvňuje aj priemerná teplota a zaľadnenie v celej Arktíde. V niektorých zimách môže teda u nás spôsobiť pokles teploty všeobecne nízka teplota za severným polárnym kruhom, v iných zase zoslabené prúdenie vzduchu od Atlantiku smerom k Európe.
Vlani sme zaznamenali najmenšiu rozlohu morského ľadu v Arktíde za celé obdobie pozorovaní a priemernú teplotu vysoko nad dlhodobým priemerom. To ovplyvnilo atmosférické prúdenie v širokom okolí, možno na celej severnej pologuli. V prípadoch, keď je Arktída relatívne teplá, vytvára sa nad severom našej planéty iba slabší cirkumpolárny vír (slabšia výšková cyklóna), čoho dôsledkom je pomalší prenos vzduchových hmôt v smere od západu na východ v pásme miernych šírok severnej pologule.
Tak sa môžu vytvoriť podmienky na dlhotrvajúci prenos studeného vzduchu od severu ďaleko na juh a teplého od juhu zase na sever, pričom sa zoslabuje vplyv oceánov na jednotlivé svetadiely. V takých prípadoch bývajú zimy na časti kontinentov v nižšej zemepisnej šírke ako 55 ° veľmi studené a letá, naopak, zväčša mimoriadne teplé.
Keďže taký vývoj pretrváva už asi dve desaťročia, v posledných rokoch sme zaznamenali niekoľko podobných anomálií atmosférického prúdenia a výrazné odchýlky teploty vzduchu na rôznych miestach severnej pologule aj o vyše 10 °C od dlhodobého priemeru obidvoma smermi počas desaťdenných a dlhších období.
Súbežným problémom je výskyt veľmi intenzívnych zrážok na frontálnych rozhraniach i s vysokými dennými úhrnmi, pri teplote tesne pod bodom mrazu aj s vysokou snehovou pokrývkou. Ide najmä o situácie, keď postupuje tlaková níž od nejakého teplého mora smerom na sever až severovýchod.
Aj od leta 2012 sa vyskytli v Európe, Ázii a Amerike významné regionálne teplotné anomálie, pričom priemerná mesačná teplota na kontinentoch celej severnej pologule bola okolo 1 °C nad dlhodobým priemerom, len v decembri bola rovnaká ako priemer.
V podobnom trende pokračoval aj marec 2013. Studené počasie zasiahlo severnú polovicu Európy (druhá polovica marca tam bola miestami o 10 °C chladnejšia ako dlhodobý priemer). Naopak, mimoriadne teplo bolo v celej Strednej Ázii a na juhu západnej Sibíri (až o vyše 10 °C). Treba však zdôrazniť, že polovica Európy má rozlohu päť miliónov km2, čo je iba jedno percento z rozlohy celej Zeme.
V čase od 22. do 31. marca 2013 sme u nás zaznamenali aj zvláštny prípad najchladnejšej desaťdennej periódy od roku 1951, keď v Hurbanove dosiahla priemerná teplota len +0,7 °C (dlhodobý priemer rokov 1951 až 1990 je +7,5 °C). Podobne to bolo aj inde na Slovensku. Médiá tomu venovali oprávnenú pozornosť, lebo také studené aspoň desaťdenné periódy sme už dlho nezaznamenali. Pravdepodobne však nejde o rekord od začiatku meteorologických pozorovaní (od roku 1871), pretože v iných častiach roka sa od roku 1951 vyskytli ešte podstatne relatívne chladnejšie desaťdenné obdobia.
Treba však pripomenúť, že napríklad v rokoch 2011 a 2012 sme zaznamenali spolu šesť podobne nielen mimoriadnych, ale i rekordne najteplejších desaťdenných a dlhších periód od roku 1951. V tomto prípade im médiá nevenovali väčšiu pozornosť. Na mimoriadne teplé počasie sme si v poslednom čase totiž už akosi zvykli.