Ťažšie daňové úniky

Zvláštny výbor britského parlamentu minulý týždeň napadol prax, kde si vláda prizývala poradcov veľkých konzultačných firiem, aby jej radili s prípravou daňových zákonov.

28.04.2013 22:00
debata

Firmy sa ani veľmi netajili, že vďaka tomu vedia veľkým korporáciám radiť, ako zákony obchádzať.

Trpezlivosť s nelegálnym, ale aj legálnym obchádzaním daní však končí. Nielen v Británii. Začiatkom apríla dánska vláda šokovala Microsoft oznámením, že podľa jej výpočtov jej musí americká korporácia na daniach doplatiť miliardu eur. O únikoch sa rokuje na úrovni EÚ, Medzinárodného menového fondu i G8.

A pripravuje sa priam daňové cunami. V Európe sa čo nevidieť bude novelizovať smernice z roku 2005 o zrážkovej dani z úspor. Štáty, ktoré túto smernicu aplikujú (všetky štáty EÚ a celý rad štátov mimo únie, celkovo 42 krajín), musia informovať ostatné členské štáty o vkladoch ich štátnych príslušníkov vo svojich bankách. Smernica doteraz dávala aj možnosť zachovať anonymitu vkladov. V tom prípade musí príslušná vláda sama zdaniť úroky z úspor a túto daň odviesť členskému štátu, z ktorého občan pochádza. Túto možnosť z členských štátov už využíva iba Rakúsko a čiastočne Luxembursko.

Tam má klient možnosť vybrať si, či bude zdanený zrážkovou daňou, alebo či luxemburské úrady budú poskytovať informácie o ňom s jeho domovskými finančnými úradmi. Súčasťou navrhovanej novelizácie je však aj povinnosť poskytovať informácie o vkladoch všetkými bez rozdielu. Pred dvoma týždňami predstavitelia Luxemburska potvrdili, že sa podvolia tlaku zvyšku EÚ a začnú informácie poskytovať. A po dlhých mesiacoch zúfalého odolávania možnú zmenu postoja minulý týždeň signalizovalo aj Rakúsko.

Samotná direktíva však stále pokrýva iba určitú časť finančných aktív. Preto sa skupina veľkých členských štátov rozhodla ísť ešte ďalej. Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko sa dohodli na harmonizácii svojich daňových zákonov tak, aby došlo k výraznému zvýšeniu objemu dát, ktoré daňové správy budú poskytovať. Tieto krajiny využili možnosť harmonizácie práva, ktorú im dáva tzv. procedúra užšej spolupráce. Ostatné krajiny vrátane Slovenska musia zvážiť, či sa pripoja.

Proti týmto zmenám tvrdo bojuje Švajčiarsko. Minulý rok začalo diplomatickú ofenzívu tým, že sa pokúsilo uzavrieť bilaterálne dohody o výmene informácií, ktoré by v skutočnosti blokovali možnosť automatického zdieľania. Táto ofenzíva však do značnej miery stroskotala po tom, čo medzištátnu zmluvu tohto razenia v novembri 2012 odmietla horná komora nemeckého parlamentu.

Európanov do značnej miery k transparentnosti nepriamo tlačí americká vláda. Tá v roku 2010 prijala tzv. Foreign Account Tax Compliance Act (FATCA). Podľa neho uzatvára bilaterálne dohody s rôznymi krajinami, ktoré potom automaticky zdieľajú všetky informácie o finančných aktívach amerických štátnych príslušníkov. Ak to robia so svojimi partnermi USA, je ťažko európskym vládam hovoriť, že to isté nemôžu robiť voči svojim partnerom v EÚ.

Treba poznamenať, že k automatickej výmene informácií sa prihlásili aj viaceré daňové raje, ktoré transponovali pôvodnú smernicu z roku 2005. Príkladom sú ostrovy Man a Guernsey, finančne veľmi významné závislé územia Spojeného kráľovstva. A britská vláda nedávno prinútila aj Jersey, najvýznamnejší z daňových rajov v blízkosti jej brehov, aby ostrov na základe bilaterálnej dohody automaticky s Londýnom poskytovať informácie. Do tmavších kútov európskeho aj svetového finančného systému preniká čoraz viac svetla.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba