Potom poznamenal, „a pokiaľ ide o Slovensko, verím, že o desať rokov sa konečne poveziem po dokončenej diaľnici Bratislava – Košice“. V menej formálnej diskusii v prestávke hlavného programu sa chytal za hlavu nad tým, ako zanedbávame svoju konkurencieschopnosť aj kvalitu života tým, že od 90. rokov minulého storočia len minimálne investujeme do infraštruktúry. Myslel to ako priateľ krajiny, s ktorou je aj osobne spätý prostredníctvom manželky, pôvodom Bratislavčanky. A publikum jeho poznámky kvitovalo.
Dlhoročný problém ešte zhoršila kríza. Krátkodobo je politicky prijateľnejšie zoškrtať kapitálové výdavky ako napríklad sociálne. Takto to urobila vláda Ivety Radičovej. Kým napríklad strojárske firmy do určitej miery až do tohto roka profitovali z presunu časti výroby v západných štátoch na lacnejší východ vrátane Slovenska, stavebníctvo zažívalo a zažíva krutý prepad. Takto sa však nedá pokračovať bez narušenia kapacít stavebného priemyslu.
Pritom západné krajiny postupovali opačne. V Nemecku hneď v úvode krízy zvýšila aktivitu rozvojová banka Kreditanstalt für Wiederaufbau. V súčasnosti sa veľká časť investícií deje cez verejnú agentúru ÖPP Deutschland AG, ktorá má na starosti PPP projekty. Cez tie Nemci v posledných rokoch postavili desiatky školských zariadení, niekoľko nemocníc, administratívne budovy, parkoviská či väznice.
Britská vláda v roku 2010 ohlásila ambiciózny plán kapitálových výdavkov v hodnote 200 miliárd libier do roku 2015. Časť z nich uhradia domáce penzijné fondy, ktoré sa zaviazali investovať do dopravnej siete a sociálneho bývania. Briti tiež zmenili spôsob fungovania PPP projektov, aby boli pre štát výhodnejšie. Sú totiž jedným z hlavných zdrojov infraštruktúrneho financovania. Za posledné desaťročie sa ako PPP projekty postavili napríklad všetky nemocnice.
Zo severských krajín možno spomenúť Švédsko, ktoré v roku 2010 prijalo jedenásťročný plán masívnych investícií do železníc a zelených technológií.
Takéto investície sa čoraz viac pozdávajú bankám, investičným a penzijným fondom, ale aj alternatívnym investorom, ako sú suverénne fondy. Nová finančná regulácia berie mnoho možností špekulatívnych obchodov. Infraštruktúra tak začína byť mimoriadne atraktívna.
Kde na ňu môže vziať Slovensko? Okrem využívania eurofondov či nedávno zvýšených úverových kapacít Európskej investičnej banky je dobrým zdrojom práve zapojenie súkromného kapitálu. Kľúčovou otázkou však je, ako sa to deje.
Ak si podmienky tzv. PPP projektov diktujú samotní investori, je len malá šanca, že to bude pre štát výhodné. Práve preto takmer vždy vo svete mantinely nastavuje buď nezávislá inštitúcia, alebo ministerstvo financií.
Pripraviť dobrý rámec nie je jednoduché. V Nemecku to znamenalo medzi rokom 2003, keď ministerstvo dopravy a výstavby vydalo štúdiu o rozsiahlejšom zapájaní súkromného kapitálu do verejných investícií, a rokom 2009, keď vznikla spomínaná PPP agentúra, prijať veľké množstvo legislatívnych noriem a vydať množstvo pravidiel. Podobne to bolo aj inde vo svete.
Štát musí vstup súkromného kapitálu náležite ošetriť. A mal by začať aj na Slovensku. Bez ďalších investícií do infraštruktúry to teraz už totiž jednoducho nejde.