Je otázne, nakoľko je súbeh práce a dôchodku pre verejné financie prijateľný. Ako dôsledok je dvojzdrojové financovanie školstva, kde časť príjmu učiteľov sa financuje nielen z rezortu školstva, ale aj zo Sociálnej poisťovne.
Počet pracujúcich dôchodcov v školstve v rokoch 2005 až 2010 neprestajne rástol. Zatiaľ čo v roku 2005 v tomto rezorte pracovalo 3,1 % dôchodcov z celkového počtu 141 100 učiteľov, v roku 2010 to už bolo 9,7 % zo 135 400 učiteľov. V roku 2011 sme oproti roku 2010 zaznamenali mierny pokles na 8,3 % pracujúcich dôchodcov z celkového počtu 135 900 učiteľov. Ten bol spôsobený zákazom súbehu predčasného dôchodku a práce.
Dôvodov rastúceho podielu dôchodcov na celkovom počte učiteľov môže byť niekoľko. Časť absolventov učiteľstva má ukončené predmety neaplikovateľné na stupni, o ktorý sa zaujímajú, a humanitné smery, ktorých je prebytok. Jazykovo zdatní absolventi odchádzajú do zahraničia, ale ani tí, čo zostanú pracovať na Slovensku, sa na svojich miestach dlho neohrejú – dôvodom sú nízke mzdy. Neatraktívne nástupné platy umožňuje zvýšiť kreditný systém – ustavičné vzdelávanie sa spojené s absenciou výučby. Je to však zároveň práve on, ktorý odrádza učiteľov v školstve pracovať, keďže k zvyšovaniu platov dochádza v priebehu dlhého časového obdobia postupne a v konečnom dôsledku je len mierne.
Na trhu práce v tejto oblasti tak možno pozorovať dve protichodné tendencie. Počet absolventov učiteľstva a ich chuť zamestnať sa v školstve klesá, na druhej strane priemerný vek a počet učiteľov blížiacich sa k dôchodkovému veku stále rastie. V situáciách, v ktorých nie je možné zaplniť voľné miesto absolventom, tak prichádza na rad možnosť zamestnať dôchodcu. Učiteľský plat je pre každého z nich príjemným prilepšením k starobnému dôchodku. Ochota dôchodcov nastúpiť na slabšie platené miesta znižuje priemerné mzdy v školstve ako takom.
Najvyššie percentá pracujúcich dôchodcov môžeme v rámci Slovenskej republiky pozorovať medzi penzistami s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji. Od roku 2005 sa ich počet zvyšoval, k prvému poklesu ich celkového počtu došlo až v roku 2011. Z celkového počtu 20 700 učiteľov pracujúcich v roku 2005 tvorili pracujúci dôchodcovia s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji 8,5 %. O šesť rokov neskôr už 18,1 % z celkového počtu 19 500 učiteľov. Na porovnanie, v Prešovskom kraji počet zamestnaných dôchodcov dosahuje len tretinové hodnoty. V roku 2005 v pracovalo v školstve 1,7 % dôchodcov z celkového počtu 19 900 učiteľov s trvalým bydliskom v Prešovskom kraji, v roku 2011 to už bolo 5,6 % z celkového počtu 19 000 učiteľov.
Každý dôchodca však zo školstva raz odíde a to isté voľné miesto sa po čase objaví. Situácia dočasného obsadzovania voľných pracovných miest sa stáva neudržateľnou najmä v súvislosti s masovými odchodmi učiteľov do dôchodku. To môže spôsobiť zamedzenie predávania nadobudnutého know-how ich mladším kolegom a intergeneračnej mobilite.
Starší učitelia disponujú cennými znalosťami a skúsenosťami z praxe a môžu byť pre mladšie ročníky veľkým prínosom. Z tohto dôvodu je vevyhnutné vytvoriť taký systém zamestnávania učiteľov, v ktorom budú rovnomerne zastúpené všetky vekové skupiny. Možnosť opätovného zamestnávania dôchodcov by sa tak mala využívať s mierou a osobitne formou veľmi skrátených úväzkov, pretože len rovnomernou reguláciou oboch protipólov sa dá nájsť východisko zo súčasnej situácie.