Vláda potrebuje investovať

Slovensko má jednu z najhorších infraštruktúr zo štátov OECD. V rankingu jej kvality podľa Svetového ekonomického fóra sme z tejto skupiny 34 krajín na 31. mieste! Lepšie je na tom aj Čile (27.) či Turecko (30. miesto).

29.07.2013 22:00
debata

Napriek tejto nelichotivej situácii naše vlády do infraštruktúry a vôbec dlhodobých aktív neinvestujú. Už desaťročie sa podľa definície Eurostatu slovenské verejné investície do fixných aktív pohybujú na úrovni zhruba dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Podobne ako v Nemecku či vo Veľkej Británii. To sú však štáty s už rozvinutou infraštruktúrou. A najmä, v ich prípade idú značné investície cez súkromné kanály, ako súčasť PPP projektov, ktoré majú západné krajiny silne rozvinuté.

Dokonca aj v Maďarsku a Česku kapitálové výdavky pred krízou dosahovali zhruba dvojnásobné úrovne a teraz sú stále o polovicu vyššie ako na Slovensku, zhruba na úrovni troch percent HDP. Poľsko sa v súčasnosti usiluje dohnať historicky pomerne slabý stav dopravných a energetických sietí vysokými investíciami, až na úrovni päť percent HDP.

Poľsko navyše cieľavedome pripravuje kanály na vstup investorov. Vlani vytvorilo špeciálny infraštruktúrny fond a zvýšilo kapitalizáciu svojej rozvojovej banky, dohromady za viac ako dve miliardy eur. Je to v súlade s celkovým trendom v Európe. Aj v mnohých krajinách na západe išli kapitálové výdavky v kríze v určitých obdobiach dole. No vlády sa dnes snažia investície znovu rozbehnúť. Nielen z verejných zdrojov.

Priestor je na vytváranie partnerstiev, napríklad s penzijnými fondmi. Britská vláda sa nedávno dohodla s tými najväčšími v krajine, že zainvestujú do železníc a do sociálneho bývania. Ale aj verejné dôchodkové fondy v štátoch ako Francúzsko, Írsko či Belgicko majú momentálne veľké prebytky, ktoré musia niekam umiestniť. Podobne suverénne fondy krajín vyvážajúcich ropu či plyn, alebo štátov s veľkými obchodnými prebytkami. Prostriedky potrebujú dať do stabilných aktív, mimo akciového trhu.

Čoraz viac preto investujú aj do západoeurópskych letísk, prístavov či vodární. Napríklad Číňania vlani oznámili, že sú pripravení investovať do nových členských krajín EÚ plus Ukrajiny a Ruska desať miliárd dolárov (približne 7,5 miliardy eur). V súčasnosti sa za čínske peniaze obnovuje napríklad chorvátsky prístav Rijeka, stavia sa železničné spojenie na budapeštianske letisko.

Pravda, aj slovenská vláda deklaruje úsilie, no zatiaľ si nevytvorila kapacity na spoluprácu s investormi v tejto špecifickej oblasti. Na veľké projekty ako diaľnice tak peniaze zoženie, ale pomaly a zrejme zbytočne draho. A menšie investície budú ďalej stagnovať. Pritom práve tie treba najviac, od stavby nemocníc, polikliník či sociálneho bývania až po lokálne cesty a parkoviská. Veľkým problémom je navyše neexistencia dôveryhodných koncepcií. Ak by malo Slovensko robustnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu, s jasnými iniciatívami na zefektívnenie odvetvia a s požiadavkami na logistiku, s investormi by sa rokovalo jednoduchšie.

Ak vláda škrtí investície, z účtovného pohľadu je to dobrá politika. Podľa toho sa správali dve vlády Mikuláša Dzurindu, keď investície prudko padli. Odvtedy sa veľa nezmenilo, navyše dnes je tu dvojnásobný obojok v podobe domácej dlhovej brzdy a európskeho záväzku rýchlo znižovať deficit. Iróniou je, že ak nenastane rast, pomer dlhu k HDP sa znížiť nepodarí. A ten možno naštartovať práve infraštruktúrnymi investíciami.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba