Bulharsko v slzách

Situácia v Sofii sa vyostruje. Od jari tam každý deň vychádzajú do ulíc protivládni demonštranti.

18.11.2013 22:00
debata

Už ich síce dávno nie sú bežne tisíce, ale pritvrdzujú. Snažia sa blokovať parlament. Odpoveďou sú potýčky s políciou, ktorá doteraz stála bokom.

Do protestov sa navyše zapojili aj študenti. Nedávno vyhlásili okupačnú stávku Sofijskej univerzity. Teraz sa k nim pripojili kolegovia z tucta ďalších vysokých škôl v celej krajine. Problém spočíva v tom, že demonštranti nemajú konkrétne požiadavky. Sú síce proti vláde, ale zároveň aj proti opozícii. Tú moci zbavili protesty pred májovými parlamentnými voľbami.

Alternatívou najmä pre intelektuálov mala byť strana bývalej eurokomisárky Megleny Kunevovej. Tá sa však rozhádala ešte pred samotnými voľbami. Ľudia tak chcú, aby jednoducho odišla celá mocenská elita. Časté sú požiadavky na uplatňovanie priamej demokracie, od vyhlasovania referend až po právo na odvolanie poslancov.

V skutočnosti problém nie je v dostatku či nedostatku demokracie. Bulharsku chýbajú serióznejšie politické diskusie a vzdelaná elita. V televíznych rozhovoroch si napríklad minister bežne pomýli Európsky parlament s Európskou komisiou. Nepozná ani základný rozdiel. Pritom vzťahy s Bruselom sú pre krajinu, ktorá potrebuje dobre manažovať európsku štrukturálnu pomoc, kľúčové.

Pri prechádzke po veľkých mestách si cudzinec môže myslieť, že krajina je na tom pomerne dobre. Centrá sú zrekonštruované, plné kaviarní a drahých áut. Za touto fasádou sa však skrýva život bežného Bulhara. Ani oficiálna priemerná mzda okolo 400 eur dobre neodráža fakt, že obrovská masa občanov žije z oveľa menej peňazí.

Prezident Rosen Plevneliev ešte v septembri minulého roku počas návštevy Spojených štátov označil svoju krajinu za ostrov stability v regióne. Potom prišli protesty proti vysokým cenám elektriny, počas ktorých sa traja ľudia verejne upálili. Prezident vychvaľoval rovnú, desaťpercentnú daň z príjmu. Tá je spolu s cyperskou najnižšia v Európskej únii. Nič významné však nepriniesla. Na optimalizáciu ju síce využíva papierovo veľa Rumunov a nejakí Gréci, ale ide o malé firmy, ktoré štátnej kase veľa peňazí nepriniesli.

Nízke príjmy vláda kompenzuje napríklad zadržiavaním vratiek DPH, čím ďalej komplikuje podnikanie, ktoré aj tak brzdí byrokracia. A na rozdiel od Rumunska, ktoré pomerne efektívne využíva eurofondy na budovanie ciest, je bulharská infraštruktúra zlá. Nehovoriac o službách. Kto z Bulharov môže, dáva sa operovať inde ako v domácich polorozpadnutých nemocniciach.

Aj tak sa dá povedať, že tento balkánsky štát má dlhodobo dobrú perspektívu. Napriek „mafiánskej povesti“ je v skutočnosti veľmi bezpečný, kriminalita je tu oveľa nižšia ako v západnej Európe. Náklady na bývanie sú mimoriadne nízke. I v okolí väčších miest možno kúpiť zánovný dom za smiešnych 20– až 30-tisíc eur.

A tak sa časti vidieka zapĺňajú Holanďanmi a Britmi, ktorí pracujú z domu, či sú na dôchodku. Prišli za príjemným podnebím, dobrým jedlom a peknou prírodou. Svojím spôsobom ukazujú cestu vpred.

Pri zlepšenej digitalizácii sa môže postupne chcieť do nízkonákladového Bulharska sťahovať viac a viac jednotlivcov a firiem, ktoré fungujú online. A doplniť tak tradičnú turistiku. Pri tej je nevyhnutné, aby niekto cudzincov začal voziť nielen na pobrežie, ale najmä do úchvatného vnútrozemia.

Kľúčom však ostáva, aby Bulhari začali lepšie využívať eurofondy. Najmä zlepšovať zdravotné služby, telekomunikačnú a cestnú infraštruktúru. Potom sem vo väčšom meradle začnú prúdiť ľudia aj investície.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba