Anexia, najhoršou voľbou

Už v nedeľu prebehne na Kryme hlasovanie o tom, či sa tento polostrov pripojí, alebo nepripojí k Rusku. Aj keby sa voliči rozhodli, že sa chcú stať súčasťou Ruskej federácie, tak existuje dobrý dôvod domnievať sa, že Moskva sa anexie zdrží.

Namiesto toho sa zdá veľmi pravdepodobné, že Rusko využije výsledok hlasovania skôr na to, aby vytvorilo tlak na prehodnotenie autonómie Krymu a zmenu postavenia svojich vojenských zariadení na polostrove.

Keď pred pár týždňami prepukla kríza, krymská samospráva pôvodne oznámila, že usporiada referendum o tom, či má byť Krym nezávislým štátom. Tým by si ponechala otvorené dvere pre možnosť pripojenia Krymu k ďalším de¤facto štátom v rámci bývalého Sovietskeho zväzu, ako je napríklad Abcházsko, Južné Osetsko, Podnestersko či Náhorný Karabach. Inými slovami, že by vznikol ďalší „zmrazený konflikt“.

Takýto krok by Rusku priniesol výrazné výhody i nevýhody. Politicky by sa strápnilo. Len málo štátov, ak vôbec nejaké, by uznali nezávislú Krymskú republiku. Samozrejme, tá by nebola ničím iným ako ruským bábkovým štátom. Na druhej strane by to aspoň ponúklo Moskve možnosť vyjsť z celej situácie bez straty vlastnej tváre v strednodobom horizonte. Ochranou a podporou „štátu“ Krym by si Rusko ponechalo otvorené dvere aj pre nejakú formu zlúčenia v budúcnosti, ak by Kyjev ponúkol tie správne podmienky.

Krymská samospráva sa však náhle rozhodla zmeniť otázku referenda. Namiesto hlasovania o nezávislosti pôjde teraz o hlasovanie o spojení s Ruskom.

To stavia Kremeľ do oveľa ťažšej pozície. Každý krok smerujúci k anexii polostrova by bol úplne v rozpore s medzinárodným právom. Európska únia a Spojené štáty by takmer určite museli prijať rad opatrení proti Rusku.

Možno má Moskva pocit, že čas hrá v jej prospech a že sa raz všetko vráti do normálu. Možno je to tak. Ale je tu tiež variant, že sa to tak skoro neskončí. Ak je to tak, potom existujú dobré dôvody pre tvrdenie, že v dlhšom časovom horizonte je EÚ v oveľa silnejšej pozícii než Rusko.

Podľa tohto scenára by bola anexia obzvlášť nerozumná. Na rozdiel od štátnosti de facto, ktorá vždy necháva otvorenú možnosť rokovať o znovupripojení, keby by bol Krym anektovaný, nemohol by sa už vrátiť Ukrajine bez výrazne pošramoteného imidžu Ruska.

Preto by bolo udivujúce, ak by ruská vláda naozaj pokračovala v anexii, dokonca aj v takom prípade, ak voliči drvivou väčšinou navrhnú, že to chcú. Namiesto toho môže výsledok plebiscitu poslúžiť Moskve ako užitočný vyjednávací argument, ak sa bude snažiť nájsť nejaký alternatívny model usporiadania.

Jedným z variantov, ktorý sa Moskve ponúka, je možnosť pokúsiť sa zmeniť podstatu krymskej autonómie. V krajnom prípade sa dokonca môže usilovať o akúsi formu konfederálneho usporiadania spolu s Ukrajinou. To by dokonca mohlo byť spojené s dohodou o odstránení všetkých ukrajinských ozbrojených síl z tohto územia. Tým by si Ukrajina udržala formálnu zvrchovanosť nad polostrovom, ale Kyjevu by nepodliehal.

Medzitým sa môže znovu prerokovať status ruských vojenských zariadení na polostrove. Namiesto prenajímania by boli odovzdané Rusku ako zvrchované územie na neurčitú dobu. Tento model by sa podobal zvrchovanosti základní na Cypre, ktoré tam zostali pod britskou nadvládou, keď sa ostrov v roku 1960 osamostatnil.

Nakoniec sa Moskva môže aj tak rozhodnúť, že bude pokračovať v anexii, ak sa voliči na Kryme rozhodnú, že to, čo chcú, je zjednotenie s Ruskou federáciou. To by bol však krok, za ktorý by Rusko zaplatilo extrémne vysokú cenu. Nepochybne existujú aj lepšie možnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
utečenci, Macedónsko, Grécko

Migrácia: kríza z nerovnosti

01.10.2016 09:00

ROBERT ŠKOPEC: Maďarský premiér Viktor Orbán uviedol, že „pre situáciu v Európe je príznačné sťahovanie národov, ale nedá sa to obmedziť len na snahu utečencov opustiť krízové oblasti.

Igor Matovič

Demokracia ako lotéria

30.09.2016 09:00

MICHAL KALIŇÁK: (Ne)podnikanie Igora Matoviča a tri roky vlády Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji majú viac spoločné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

vláda, svidník, fico, kaliňák, žitňanská pellegrini

Životaschopné sociálne podniky

29.09.2016 09:00

GABRIELA LUBELCOVÁ: Predminulý týždeň Ficova vláda ukončila výjazdové zasadania do menej rozvinutých regiónov a prijala akčné plány ich rozvoja.

Richard Sulík

Sulík: V europarlamente som toľko, koľko treba

01.10.2016 13:35

Líder strany Sloboda a Solidarita (SaS) a europoslanec Richard Sulík trávi v europarlamente toľko času, koľko treba.

vojaci, NATO, vojenské cvičenie,

Záujem o zaradenie do aktívnych záloh prejavilo 80 ľudí

01.10.2016 13:32

O pilotný projekt aktívnych záloh prejavilo záujem 80 ľudí. Nie je však vylúčené, že konečný počet záujemcov bude ešte o niečo väčší.

Šimon Peres

Jerusalem Post: Peres zabránil Netanjahuovi v útoku na Irán

01.10.2016 13:29

Bývalý izraelský prezident Šimon Peres údajne pred svojou smrťou prezradil, že práve vďaka nemu Izrael neuskutočnil zvažovaný útok na jadrové zariadenia Iránu.

pápež františek,

Na pápežovu omšu v Tbilisi prišlo málo ľudí

01.10.2016 13:23

Pápež František začal v sobotu druhý deň svojej návštevy Gruzínska slávením eucharistie v metropole Tbilisi.