Namiesto toho sa zdá veľmi pravdepodobné, že Rusko využije výsledok hlasovania skôr na to, aby vytvorilo tlak na prehodnotenie autonómie Krymu a zmenu postavenia svojich vojenských zariadení na polostrove.
Keď pred pár týždňami prepukla kríza, krymská samospráva pôvodne oznámila, že usporiada referendum o tom, či má byť Krym nezávislým štátom. Tým by si ponechala otvorené dvere pre možnosť pripojenia Krymu k ďalším de¤facto štátom v rámci bývalého Sovietskeho zväzu, ako je napríklad Abcházsko, Južné Osetsko, Podnestersko či Náhorný Karabach. Inými slovami, že by vznikol ďalší „zmrazený konflikt“.
Takýto krok by Rusku priniesol výrazné výhody i nevýhody. Politicky by sa strápnilo. Len málo štátov, ak vôbec nejaké, by uznali nezávislú Krymskú republiku. Samozrejme, tá by nebola ničím iným ako ruským bábkovým štátom. Na druhej strane by to aspoň ponúklo Moskve možnosť vyjsť z celej situácie bez straty vlastnej tváre v strednodobom horizonte. Ochranou a podporou „štátu“ Krym by si Rusko ponechalo otvorené dvere aj pre nejakú formu zlúčenia v budúcnosti, ak by Kyjev ponúkol tie správne podmienky.
Krymská samospráva sa však náhle rozhodla zmeniť otázku referenda. Namiesto hlasovania o nezávislosti pôjde teraz o hlasovanie o spojení s Ruskom.
To stavia Kremeľ do oveľa ťažšej pozície. Každý krok smerujúci k anexii polostrova by bol úplne v rozpore s medzinárodným právom. Európska únia a Spojené štáty by takmer určite museli prijať rad opatrení proti Rusku.
Možno má Moskva pocit, že čas hrá v jej prospech a že sa raz všetko vráti do normálu. Možno je to tak. Ale je tu tiež variant, že sa to tak skoro neskončí. Ak je to tak, potom existujú dobré dôvody pre tvrdenie, že v dlhšom časovom horizonte je EÚ v oveľa silnejšej pozícii než Rusko.
Podľa tohto scenára by bola anexia obzvlášť nerozumná. Na rozdiel od štátnosti de facto, ktorá vždy necháva otvorenú možnosť rokovať o znovupripojení, keby by bol Krym anektovaný, nemohol by sa už vrátiť Ukrajine bez výrazne pošramoteného imidžu Ruska.
Preto by bolo udivujúce, ak by ruská vláda naozaj pokračovala v anexii, dokonca aj v takom prípade, ak voliči drvivou väčšinou navrhnú, že to chcú. Namiesto toho môže výsledok plebiscitu poslúžiť Moskve ako užitočný vyjednávací argument, ak sa bude snažiť nájsť nejaký alternatívny model usporiadania.
Jedným z variantov, ktorý sa Moskve ponúka, je možnosť pokúsiť sa zmeniť podstatu krymskej autonómie. V krajnom prípade sa dokonca môže usilovať o akúsi formu konfederálneho usporiadania spolu s Ukrajinou. To by dokonca mohlo byť spojené s dohodou o odstránení všetkých ukrajinských ozbrojených síl z tohto územia. Tým by si Ukrajina udržala formálnu zvrchovanosť nad polostrovom, ale Kyjevu by nepodliehal.
Medzitým sa môže znovu prerokovať status ruských vojenských zariadení na polostrove. Namiesto prenajímania by boli odovzdané Rusku ako zvrchované územie na neurčitú dobu. Tento model by sa podobal zvrchovanosti základní na Cypre, ktoré tam zostali pod britskou nadvládou, keď sa ostrov v roku 1960 osamostatnil.
Nakoniec sa Moskva môže aj tak rozhodnúť, že bude pokračovať v anexii, ak sa voliči na Kryme rozhodnú, že to, čo chcú, je zjednotenie s Ruskou federáciou. To by bol však krok, za ktorý by Rusko zaplatilo extrémne vysokú cenu. Nepochybne existujú aj lepšie možnosti.