Prvý konflikt spojený s dodávkami zemného plynu vypukol vo februári 1993. Gazprom chcel zastaviť dodávky pre jednoduchú vec. Ukrajinci neplatili. Spor sa veľmi rýchlo vyriešil. Vtedy predstavoval dlh 138 miliárd rubľov. V marci 1995 stúpol na jeden bilión rubľov a dávky sa prerušili. Rokovania 10. marca 1995 viedli k tomu, že Kyjev predstaví splátkový kalendár. Neurobil to a dodávky plynu sa nezastavili z politických dôvodov.
V roku 1998 mala na starosti vzťahy medzi Gazpromom a ukraijnskými odberateľmi firma Itera. Do roku 2004 bola cena približne 50 amerických dolárov za tisíc kubických metrov. Po oranžovej revolúcii sa začalo hovoriť o zmenách ceny za plyn, ale aj za jeho prepravu cez ukrajinské územie. Cena sa zvýšila z 50 na 160 až 170 USD. Ukrajina ju chcela zafixovať až do roku 2013. Na cene sa však nedohodli, a tak v roku 2005 stúpla na 230 USD. Začiatkom nasledujúceho roka sa situácia upokojila, cena klesla na 95 USD.
Vážnejší konflikt prepukol 1. januára 2009, keď sa prerušili dodávky zemného plynu a Ukrajina začala používať plyn určený pre európske krajiny vrátane Slovenska. Dodávky sa obnovili 20. januára. Nový kontrakt o dodávkach tejto suroviny ratifikovala vtedajšia premiérka Julia Tymošenková, ktorá zbohatla na dodávkach plynu priemyselným podnikom vo východnej časti Ukrajiny. Za podpis kontraktu sa neskôr dostala do väzenia, z ktorého nedávno vyšla.
V roku 2010 vtedajší prezidenti Viktor Janukovyč a Dmitrij Medvedev uzavreli dohodu o dodávkach zemného plynu. Takmer tretina množstva bola viazaná na zmluvu o prenájme čiernomorskej základne Sevastopoľ ruskému námorníctvu na 25 rokov.
Reakciou na dlhé roky trvajúce spory bolo postavenie plynovodu na dne Baltického mora do Nemecka, ktorý obchádza územie tranzitných krajín. Vďaka tomu existuje predpoklad, že objem prepravovaného plynu sa bude redukovať. Tým sa znížia aj príjmy podniku Slovenský plynárenský priemysel.
Posledný plynový konflikt sa týka dlhu Ukrajiny za dodaný plyn. Podľa názoru ruskej strany treba platiť. Kyjev nesúhlasí s novou cenou a bude žalovať Gazprom. V súčasnosti prevládajú názory, že Európska únia by mala znížiť svoju závislosť od dodávok zemného plynu z Ruska. V budúcnosti to môže byť dokonca nevyhnutnosť. Každá palica má však dva konce. Jedným je nezávislosť od Ruska, druhým sú náklady. Toto zrieknutie by totiž nebolo zadarmo.
Podľa prepočtu firmy Bernstein & Co. by bolo potrebné v najbližších štyroch rokoch investovať do výstavby terminálov na príjem skvapalneného plynu a do atómových elektrární 215 miliárd dolárov. To je len časť nákladov. Ak by sa objavil dodatočný dopyt po skvapalnenom plyne, podľa firmy Bernstein & Co by to viedlo k jeho zdraženiu od 10 do 25 percent. To by znamenalo, že skvapalnený plyn bude takmer dva razy drahší ako ten z plynovodu.
Únia nie je jediným možným odberateľom zemného plynu z Ruska. Už vlani sa na ropnom a plynárenskom kongrese v Moskve hovorilo o význame odberateľov ruského zemného plynu v štátoch Juhovýchodnej Ázie. Tento názor našiel potvrdenie aj v praxi. Podľa informácií tlačového odboru firmy Gazprom včera v Moskve pokračovali rokovania s Čínskou ropnou plynárenskou spoločnosťou, ktoré sa týkali aj budúcich dodávok plynu do Európy.
Obchod s plynom je obchod a nič viac. EÚ by preto mala definitívne prestať s hrou na vychovávateľa Ruska a mala by skvalitniť svoje veľmi chabé poznatky o tejto krajine, ktoré sú zmiešané s mániami nadradenosti. Tie kedysi mali „nadľudia“. Vieme, ako sme zaplatili za ich komplexy.