Kto zdaní Slovákom penzie?

Nežnú revolúciu využilo množstvo Slovákov ako šancu na lepšie zárobky v zahraničí.

23.04.2014 22:00
debata (2)

Tí najšikovnejší ich použili na kúpu či rekonštrukciu nehnuteľností určených na bývanie v období, keď cudzia mena mala na Slovensku neporovnateľne vyššiu kúpnu silu, ako je dnes v prípade eura. Iba málokto sa však odvážil v cudzej mene zadlžiť sa a splácať slovenský úver na bývanie príjmami zo zahraničia. Tí, čo tak urobili, ušetrili v niektorých prípadoch až tretinu nákladov vo forme kurzových rozdielov medzi menami.

Ľudia pracujúci v zahraničí si vždy neuvedomujú, že dôchodky, na ktoré majú nárok, sa obyčajne v krajinách, odkiaľ sú vyplácané, aj zdaňujú. Pretože u nás výraz „brutto penzie“ vôbec nepoznáme, môžu byť poberatelia penzií zo zahraničia pri oboznámení sa s povinnosťou platiť dane dosť prekvapení.

Rozpočtové diery vo verejných financiách nútia členské štáty EÚ hľadať možnosti, ako zinkasovať peniaze aj zo starobných dôchodkov. Od roku 2005 ich zdaňujú v Nemecku. Tamojší poberatelia dôchodkov platia daň z penzie až po odpočte nezdaniteľnej sumy vo výške 8 354 eur ročne. Háčik je však v tom, že nezdaniteľná časť sa nedá uplatniť na dôchodky vyplácané do zahraničia.

Daňové zaťaženie penzií sa diferencuje podľa veku odchodu do dôchodku s postupným zvyšovaním percent, ktoré senior musí zaplatiť nemeckému štátu, a to aj vtedy, ak tam nebýva. Model zdaňovania je precízne navrhnutý až do roku 2040, keď bude dani z príjmu podliehať už celý starobný dôchodok.

Zdaňovanie dôchodkov nie je jediné prekvapenie, o ktorom Slováci v zahraničí často ani netušia. Vo všetkých krajinách EÚ okrem Slovenska, Česka a Bulharska totiž starobné dôchodky podliehajú aj zdravotným odvodom! Dôchodca sa nepovažuje za poistenca štátu, pretože migrácia pracovníkov medzi jednotlivými krajinami za uplynulé dekády nabrala výrazne na obrátkach.

Mnoho čerstvých dôchodcov v EÚ odpracovalo počas svojho ekonomicky aktívneho života mnoho rokov v zahraničí a má nárok na penziu často aj z niekoľkých štátov. Na staré kolená je však úplne bežné, že jeseň života senior strávi v krajine, odkiaľ pochádza.

Zvyšujúci sa vek so sebou prináša aj zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. Platiť lieky, vyšetrenia či pobyt v nemocnici generácii tretieho veku, ktorá podstatnú časť svojej pracovnej aktivity realizovala v zahraničí, domovské krajiny v zásade nechcú.

Na Slovensku o zdaňovaní dôchodkov vo svojich analýzach uvažuje mimovládna organizácia Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Vo svojich výpočtoch zverejnených na webovej stránke ako riešenie na konsolidáciu verejných financií navrhuje zdanenie starobných dôchodkov tak, že seniori by mali nárok na nezdaniteľnú sumu v rovnakej výške ako ostatní zamestnanci či živnostníci.

Táto suma je v súčasnosti cca 316 eur mesačne, resp. 3 803 eur ročne. Dôchodky nad touto hranicou by už podliehali dani z príjmu a boli by súčasťou rozpočtu najmä samospráv, kde končí prevažná časť vybraných daní fyzických osôb. Mestá a obce s prevahou populácie seniorov by tak získali viac prostriedkov, ktoré by mohli využiť na investície do infraštruktúry alebo na zlepšenie postavenia ľudí s najnižšími príjmami.

Problém však spočíva v tom, že na prípadné zdaňovanie penzií by najviac doplatili tí, čo odvádzali najvyššie odvody poistného a boli solidárni so systémom cez krátenie vymeriavacích základov pre výpočet penzií.

Platiť daň z trebárs štyristoeurovej penzie sa dnes môže zdať absurdné. Do budúcnosti však bude potrebné celý systém prehodnotiť a nastaviť tak, aby sme prestali byť čiernou ovcou EÚ.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba