Charitu u nás a vo svete v decembri 2013 mapovala britská Charities Aid Foundation. Po štvrtý raz publikovala Svetový index darcovstva. Vlani Slovensko v porovnaní s rokom predtým pokleslo o viac ako o dvadsať priečok a skončilo až na 101. mieste! Zhoršenie nášho ratingu sa odrazilo i na peňažnom darcovstve. V roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 viac získal iba Dobrý anjel a Slovenská katolícka charita. Príčin môže byť viacero. Medzi nimi môžu byť aj názory na darcovstvo a charitu.
Charita a filantropia majú dlhú históriu. Do vzniku prvých zárodkov sociálneho štátu koncom 19. storočia v bismarckovskom Nemecku a v Spojenom kráľovstve za konzervatívnej vlády Benjamina Disraeliho sa charita ako jediná starala o chudobných, siroty, chromých a pod.
Vznik a rozvoj sociálneho štátu charite vymedzil iné postavenie. V modernom jazyku: PPP, resp. verejno-súkromné partnerstvo. Nemajú pravdu advokáti minimálneho štátu, ktorí razia heslo: „Menej štátu, viac charity!“ Na rebríčku krajín podľa indexu darcovstva vlani sa na popredných miestach umiestnili tie s najrozvinutejším sociálnym štátom. Nórsko bolo na 11., Švajčiarsko na 12. a Rakúsko na 15. mieste. Sociálny štát nemusí byť rivalom charity. Charita ho môže dopĺňať, ale nemôže ho nahradiť.
Charita nemôže ani súťažiť so štátom. A to ani v rozsahu prostriedkov, s ktorými narába štát, ani v množstve problémov, ktoré rieši štát. Charita sotva vyrieši globálnu chudobu, klimatické zmeny, nemôže ani vyhrať boj s terorizmom a jeho príčinami.
Ešte dôležitejší rozdiel je v tom, kto má úžitok zo sociálneho štátu a kto z charity. Sociálne dávky dostane každý, kto spĺňa zákonné podmienky. Pomoc od charitatívnej organizácie sa dočká iba ten, koho si organizácia vyberie.
Neprijateľné je, ak charita podmieňuje pomoc „odplatou“, akou je napríklad volebný hlas, kúpa služby či produktu, alebo ak je pomoc spojená s ideologickým nátlakom. Podľa slávnej knihy amerického podnikateľa Andrewa Carnegieho Evanjelium bohatstva z roku 1889 sú bohatí filantropi povolaní riadiť svet. A to je už v stávke aj demokracia.
Charita i sociálny štát sú zraniteľné na rovnakých miestach. Neochota platiť dane sa ospravedlňuje kritikou štátu: korupciou, neefektívnosťou, zneužívaním sociálneho štátu atď. UNICEF Slovensko disponuje výsledkami prieskumu zo začiatku tohto roka, podľa ktorých druhou najčastejšou príčinou neochoty darovať bol strach, či sa peniaze darcu použijú na určený cieľ.
Nedôvera k charite a k filantropii môže mať aj iné korene, napríklad pôvod finančných prostriedkov určených na charitu. Kritike sú podrobovaní Bill Gates i George Soros za pochybné spôsoby získania miliárd dolárov či ruskí oligarchovia, ktorí okradli štát o bilióny a na charitu dali iba niekoľko desiatok či stotisíc rubľov.
Podnikovou charitou sa chce ospravedlniť i neplatenie daní štátu. Spoločnosť Starbucks Corporation za niekoľko rokov neodviedla do britského rozpočtu ani penny, ale na charitu minulý rok darovala takmer 50 miliónov USD. Ak nový slovenský prezident chce mobilizovať podnikateľov, aby prispievali na charitu, mal by ich najskôr presvedčiť, aby sa nevyhýbali plateniu daní.
Charita v modernej spoločnosti nemôže nahradiť sociálny štát, no môže byť jeho „menším bratom“. Inak by sme sa vrátili do 19. storočia pred Bismarcka a Disraeliho.