Zdravie predsa nie je tovar

K ľahším skúšobným otázkam patrí, prečo nemôže v zdravotníctve súkromný sektor nahradiť verejný.

Tri hlavné príčiny, ktoré nemajú nič spoločné s ideológiou: morálny hazard, negatívny výber a asymetrická informovanosť. Napriek tomu podiel súkromného sektora v tejto oblasti napríklad v USA prevažuje. Preto je tam podiel výdavkov na zdravotnú starostlivosť najvyšší. V roku 2012 dosahoval 17 percent HDP (u nás 7,8 %).

Súkromný sektor sa učebnicovým výhradám bráni rôzne. Proti morálnemu hazardu, teda ľahkovážnemu správaniu sa poistenca, sa poisťovne bránia aj tým, že obmedzujú úhrady za liečenie dôsledkov takéhoto konania. K negatívnemu výberu, keď sa tuhý fajčiar poistí proti rakovine pľúc, postupujú tak, že ho proti riziku tohto ochorenia nepoistia.

Naopak, asymetrická informovanosť ziskom súkromného zdravotníctva nahráva. Pacient v 90 percentách prípadov nevie posúdiť, či mu lekár správne naordinuje liek, ďalšie vyšetrenie alebo liečebný zákrok. Ak namiesto lacného vyšetrenia EKG so záťažou „klient“ absolvuje mnohonásobne drahšie vyšetrenie, súkromný prevádzkovateľ na tom dobre zarobí a pacient, resp. jeho poisťovňa to zaplatí.

V posledných rokoch sa zdravie začalo vydávať za tovar. A ako za ktorýkoľvek iný tovar treba zaň platiť. Tento šikovný podvrh sa podarilo vnútiť tými, čo sa rozhodli zarábať na zdraví, ktoré však nemožno pokladať za tovar. Zdravie spoločnosti je „verejným statkom“. Ekonomická teória ho vymedzuje ako taký „statok“ či dobro, na ktorom sa podieľa každý bez toho, aby niekoho iného z tohto dobra vylučoval alebo mu pri jeho využívaní konkuroval. Ak sa u nás podarilo napríklad očkovaním zlikvidovať detskú obrnu, na tomto úspechu participujú všetci.

Prístup k zdraviu sa na Slovensku čoraz viac komercionalizuje. Za zdravie sa v rastúcej miere platí – z vrecka. Podľa štatistiky OECD najväčší nárast podielu pacienta na výdavkoch na zdravotnej starostlivosti v rokoch 2000 až 2009 bol práve u nás a dosiahol 16,1 percenta. Z vrecka sa hradí takmer štvrtina výdavkov.

Podiel súkromného sektora v zdravotníctve SR z roka na rok rastie. Naopak, vláda a vyššie územné celky sa odvolávajú na nedostatok finančných prostriedkov. Zo súkromných zdrojov formou PPP sa má postaviť nová Univerzitná nemocnica v Bratislave, staré nemocnice sa dávajú do dlhodobého prenájmu a pod. Nehovoriac o súkromných zdravotných poisťovniach, ktoré si privlastňujú zisk zo zákonom stanovených odvodov. Ten za roky 2006 až 2011 je väčší ako neuhradené nadlimitné výkony v zdravotníctve.

Prečo sú súkromné zdravotné poisťovne a zariadenia ziskové a prečo VšZP a štátne, resp. krajské zdravotné zariadenia vyrábajú stratu? Je to iba v tom, že verejné inštitúcie sú horšie manažované? Alebo i v tom, ktorá poisťovňa má aký kmeň poistencov a ktoré úkony a komu prepláca? Či aj v tom, že štátne a krajské nemocnice vykonávajú i menej lukratívne zákroky?

Veľká Británia je priekopníkom verejno-súkromného partnerstva, ktoré sa tam volá Private Finance Initiative (PFI). PPP či PFI predstavuje využitie súkromného kapitálu pri investíciách do verejnej infraštruktúry. Tento spôsob financovania sa využíva na fiktívne zníženie dlhu štátu. Použitie modelu PFI v britskom zdravotníctve sa ukázalo ako vysoko predražené. Povedzme, že sa nám podarí vyhnúť hrubým chybám z Británie. Zostáva však otvorená otázka, ako to, že nová Univerzitná nemocnica bude dosahovať zisk. Zrejme dosť veľký, aby si z neho súkromný investor splatil vynaložený kapitál a zostalo mu i niečo navyše.

Bude mať toto zariadenie so zdravotnými poisťovňami uzatvorené exkluzívne dlhodobé zmluvy analogicky ako Paroplynový cyklus s Bratislavskou teplárenskou, a. s.? A prečo poisťovne neuzavrú obdobné zmluvy s inými zariadeniami a uhrádzajú im zdravotné úkony iba do výšky 70 percent a s odkladom niekoľkých mesiacov? Nebude to porušenie podmienok súťaže na „trhu“ so zdravím?

Súčasná vláda vrátila do rúk štátu SPP. Pravdepodobne sa pre nedostatok peňazí vzdala myšlienky vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne. Sú aj iné legálne spôsoby, ako zamedziť, aby si neodlievali zisk. Napríklad prejsť od uhrádzania zdravotnej starostlivosti z odvodov na jej hradenie z daní (tzv. Beveridgeov model).

Ak sa vláda usiluje udržať vo svojich rukách viaceré strategické podniky, ťažko sa dá pochopiť, prečo prenecháva čoraz väčší priestor súkromnému sektoru v strategickejšom odvetví, akým je zdravotná starostlivosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
theresa mayová

Nová šanca pre Európu?

23.07.2016 09:00

SVETOZÁR KRNO: Rýchly nástup novej britskej premiérky signalizuje výhodu demokratického zriadenia, ktoré môže pružnejšiereagovať na dynamiku politického procesu.

Gay, gej homosexuáli, LGBTI, dúhový pochod,

Nášľapné míny

22.07.2016 09:00

LUKÁŠ JELÍNEK: Na rozdiel od Smeru sa úspešné riešenie uznania registrovaného partnerstva s českou sociálnou demokraciou priamo spája.

Nový pořádek na starém kontinentě

Nový poriadok na starom kontinente

21.07.2016 17:00

BRIGITA SCHMOGNEROVÁ: Kniha Nový pořádek na starém kontinentě pomôže pochopiť transformačný proces v európskych postkomunistických štátoch.

šeremet, pohreb

Pochovali Šeremeta, novinára na Ukrajine zabila nálož v aute

23.07.2016 21:09

Bieloruského novinára Pavla Šeremeta, ktorý zahynul v Kyjeve pri výbuchu nálože umiestnenej pod jeho autom, pochovali v jeho rodnom meste Minsk v Bielorusku.

orbán

Orbán: Donald Trump by bol pre Európu lepší

23.07.2016 20:24

Maďarský premiér Orbán si myslí, že protiteroristické návrhy prezidentského kandidáta USA Trumpa sa mu zdajú byť lepším variantom pre Európu a Maďarsko.

arménsko, jerevan

Ozbrojenci v Jerevane prepustili posledných rukojemníkov

23.07.2016 18:15

Posledných dvoch rukojemníkov v Jerevane prepustili na slobodu ozbrojenci, ktorí v arménskom hlavnom meste prepadli minulú nedeľu policajnú stanicu.

fico

Fico vyjadril sústrasť pozostalým po obetiach útoku v Mníchove

23.07.2016 16:21, aktualizované: 19:50

Predseda vlády Robert Fico na svojom facebookovom profile vyslovil úprimnú sústrasť všetkým pozostalým po obetiach piatkových útokov v nemeckom Mníchove.