Preto by sa mali snažiť zabrániť vzniku finančných bublín, ktoré podľa neho už vznikli v určitých častiach realitných trhov.
Prevenciu týchto fenoménov vraj netreba nechať výlučne na orgány štátneho dohľadu. Konzervatívny politík zároveň odmietol, aby Európska centrálna banka oslabila hodnotu eura, ako si to želá francúzsky prezident François Hollande. Okrem toho sa prihováral za zvýšenie investícií investorov zo súkromnej sféry.
Je to prvýkrát, keď Schäuble akoby vydal príkaz, ako majú rozhodnúť vo Frankfurte. Nemci sotva reagovali na jeho prejav aj preto, že politik už začiatkom roka inicioval debatu o nebezpečenstve finančných bublín, ktoré môžu vznikať v dôsledku príliš uvoľnenej menovej politiky Európskej centrálnej banky a nízkych úrokových sadzieb. Ľudia si zrejme už príliš zvykli na rétoriku najmocnejšieho člena vlády Angely Merkelovej, aby vôbec spoznali výrazný obrat v jeho politickom kurze.
Od vypuknutia krízy v eurozóne považovali Schäubleho za najprísnejšieho zástancu úspornej politiky, ktorá však znamenala obrovskú záťaž pre ekonomicky slabších členov menovej únie. Vyzeralo to tak, akoby uprednostňoval ozdravenie hospodárstva predovšetkým pomocou zdravých podnikov. V posledných mesiacoch však pracoval na projekte, kde podľa liberálneho týždenníka Die Zeit ide o „tajnú hospodársku vládu Nemecka aj Európy“.
V Berlíne nedávno založili okrúhly stôl, ktorý má zabrániť vzniku ďalších finančných kríz. Medzi jeho desiatich odborníkov patria štátny tajomník ministerstva financií Thomas Steffen a riaditeľka Národného úradu pre dohľad nad finančnými trhmi. Môžu napríklad odovzdať záväzne odporúčania, ktorými ovplyvnia výšku úrokových sadzieb aj podiel potrebného podielu vlastného kapitálu pri pridelení úverov pre podnikateľov a spotrebiteľov. Tým vlastne rozhodnú o tom, kto vôbec bude môcť naďalej pôsobiť v hospodárskej sfére. To môže byť obrovskou nevýhodou práve pre ľudí s nízkymi príjmami.
Takýmto spôsobom sa v Nemecku postupne anuluje jedna z hlavných zásad sociálne trhového hospodárstva. Pritom sa úspech Nemcov po druhej svetovej vojne zakladal práve na tom, že všetci mali účasť na všeobecnom blahobyte.
V Európskej únii je však viac takýchto grémií. Odborníci v Berlíne však stelesňujú najmocnejšiu z týchto skupín. Už nikto pochybuje o tom, že finančné trhy treba do istej miery kontrolovať. Nikto však nemá skúsenosti s tým, aké následky môžu mať priame kontroly pridelenia úverov zo strany štátu. Veľa ekonómov varuje pred tým, že hlavní aktéri finančných trhov si tak či tak nájdu vlastný manévrovací priestor. Prihovárajú sa preto za výrazné zvýšenie úrokových sadzieb v celej eurozóne.
Voliči pravdepodobne nebudú oceňovať takéto odporúčania zo strany Schäublovho okrúhleho stola. Jeho odborníci teda budú pokračovať v ďalšom sprísňovaní podmienok na pridelenie bankových úverov. Pritom majú za sebou riaditeľov všetkých veľkých centrálnych bank eurozóny aj riaditeľa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Takto vedia upokojovať väčšinu občanov, ktorí budú mať pocit, že „tí hore konečne konajú“. Wolfgang Schäuble sa teda stal skutočným vládcom eura. Je to pre neho obrovský osobný úspech.
Spája sa s tým však jedna trpká pravda. Obaja spolu s Angelou Merkelovou ustavične tvrdia, že úsporné opatrenia, ktoré tvrdo presadzovalo Nemecko, sa oplatili a kríza v eurozóne tak bude o chvíľu zažehnaná. Založením okrúhleho stola však nepriamo priznal, že kríza sa vôbec neskončila a aj v Nemecku vládne úplná bezradnosť, ako ju riešiť.