Ukrajinské trápenie

Napriek tomu, že Ukrajina patrí medzi najväčších nákupcov zemného plynu v Európe, je značne závislá od jedného dodávateľa. Aj po vyše dvoch dekádach od rozdelenia sovietskeho impéria nie je schopná prijať väčšie objemy plynu z iných zdrojov ako od ruského Gazpromu. A teda jej energetická bezpečnosť je na veľmi nízkej úrovni.

14.08.2014 22:00
debata (1)

Taká vysoká miera závislosti je naozaj zničujúca. Už v rokoch 2006 a 2009 Rusi zatiahli kohútiky Ukrajincom, tí sa však od Moskvy doteraz nedokázali odpútať. Scenár sa opakuje, od 16. júna Gazprom cez Ukrajinu plyn iba prepravuje, ale nijaký jej nedodáva.

Trilaterálne rokovania medzi Moskvou, Kyjevom a Bruselom uviazli na mŕtvom bode a Európa v pozícii rukojemníka s napätím očakáva blížiacu sa zimu. Ukrajinské zásobníky totiž desaťročia slúžili na pokrytie špičkovej spotreby plynu v Európe. Ak sa náhle ochladí a zvýši sa dopyt, nie je technicky možné zo Sibíri ihneď dopraviť väčšie množstvo plynu. Gazprom však túto hrozbu minimalizuje svojimi vlastnými zásobníkmi v Európe, ktorých objem dosahuje až päť miliárd kubických metrov. Či toto riešenie bude stačiť, uvidíme už o niekoľko mesiacov.

Veľkou neznámou je aj samotná ukrajinská spotreba vo vykurovacom období. Bez ruských dodávok Ukrajinci plnia svoje zásobníky iba veľmi málo z vlastnej ťažby a čosi prichádza z Poľska a Maďarska. Od 2. septembra síce pribudne aj reverzný tok cez slovenské Vojany, je však otázne, dokedy im súčasných 15 miliárd kubických metrov, nedosahujúcich ani 50 percent objemu uskladňovacích kapacít, vydrží.

V januári 2009 Gazprom obvinil Kyjev z neoprávnených odberov plynu a nekompromisne zastavil všetok tok smerujúci do Európy cez Ukrajinu. Tento scenár sa nedá vylúčiť ani teraz, dokonca by ho mohla urýchliť prípadná vojenská zrážka ukrajinských a ruských vojsk. Využitiu „veľkého“ reverzu cez Veľké Kapušany, ktorý by našim východným susedom zabezpečil dostatok plynu, však bránia zmluvné obmedzenia.

Keď sa už zdalo, že Ukrajina vyčerpala všetky možnosti vedúce k okamžitému posilneniu svojej energetickej bezpečnosti, prichádza s prekvapujúcim riešením. V reakcii na dianie v Donecku a Luhansku prijala sankcie namierené proti ruským občanom a spoločnostiam, o. i. aj najväčšiemu dodávateľovi plynu na európske trhy – Gazpromu. Samozrejme, celá Európa spozornela, veď Gazprom zabezpečuje okolo 30 % jej spotreby, štáty ako Slovensko či Bulharsko sú pritom od ruského plynu závislé úplne. Nestrieľa si Kyjev týmto krokom gól aj do vlastnej brány, keďže z prepravy plynu na západ získava nemálo peňazí?

Vláda v Kyjeve sa snaží prinútiť Gazprom, aby odovzdal svoj plyn európskym spoločnostiam už na ukrajinsko-ruskej hranici. Takto by mohol odkupovať plyn priamo od európskych obchodníkov za omnoho výhodnejších podmienok, ako mu dnes ponúka Gazprom. Zároveň môže dôjsť k odblokovaniu virtuálneho toku plynu cez už existujúce rúry slovenského prepravcu Eustream a k posilneniu likvidity celého východoeurópskeho plynárenského trhu.

Ide naozaj o šalamúnske riešenie, ktoré sa však nemusí len tak jednoducho dosiahnuť. Zasahuje totiž do zmluvnej slobody ostatných plynárenských spoločností, keďže si vyžaduje revíziu už uzatvorených kontraktov na dodávku a prepravu plynu. Sotvakto si dokáže predstaviť, aby Eustream dobrovoľne súhlasil so zrušením lukratívnej zmluvy na prepravu plynu s platnosťou do roku 2028.

Budú európski obchodníci ochotní znášať riziko prepravy plynu cez ukrajinské územie? Tiež sa nedá očakávať, že sa Gazprom takto vzdá objemného ukrajinského trhu. Preto k presadeniu požiadaviek Kyjeva povedie ešte tŕnistá cesta a možno očakávať skutočne „horúcu“ zimu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #plyn #Gazprom #Vojany #Ukrajina #kríza na Ukrajine