Moc falošnej štatistiky

Štatistika je mocný nástroj, najmä v rukách politikov.

17.08.2014 22:00
debata (1)

Od prvého septembra sa o tom presvedčia všetci tí, čo budú mať do činenia s vykazovaním a posudzovaním hospodárskeho rastu ekonomík Európskej únie. Vtedy totiž nadobudne účinnosť smernica inovatívneho výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý je rozhodujúci pre vyjadrenie toho, či ekonomika v uplynulom období rástla, stagnovala, alebo klesala.

Pokles výkonu ekonomiky je pritom sprievodným znakom recesie. Cieľom každého štátu je zvyšovať alebo aspoň udržiavať hospodársky rast v plusových hodnotách. Nová európska legislatíva v tejto oblasti však spôsobuje vo všeobecnosti veľký údiv verejnosti, pretože do výkonu ekonomiky po novom pridáva aj nákup vojenských zbraní, predaj pašovaného a kradnutého tovaru, ako aj príjmy z prostitúcie.

Rozpaky sociológov a politológov vzbudzuje pre svoj charakter započítavanie munície a zbraní, ktorých účelom nie je tvorba hodnôt, ale hlavne ich ničenie. Rovnako negatívny ohlas verejnosti má aj započítavanie príjmov z predaja drog a prostitúcie. Mnohí si pritom kladú otázku, akú vypovedaciu schopnosť bude mať vypočítaný HDP štátu, ak sa tam ocitnú príjmy z pašovaných cigariet alebo nelegálne predávaných drog.

Rozsah neproduktívneho výkonu ekonomiky, ktorý bude navyšovať oficiálne štatistikmi vypočítaný HDP každej členskej krajiny EÚ, je pomerne široký. Ak rastie ekonomika, malo by viac dariť jej občanom a mal by sa zvyšovať ich blahobyt. Možno však za úspešný označiť štát, kde rastie počet prostitútok, narkomanov či zlodejov? Ak odpovieme nie, potom si musíme položiť otázku, čo vedie politikov k takýmto zmenám v oficiálnej štatistike.

Odpoveď je pomerne jednoduchá. Verejný dlh každej krajiny sa vykazuje vo vzťahu k HDP, čím nová metodika opticky zníži čoraz hrozivejšie zadlženie všetkých štátov únie. Z pohľadu polície, justície a daňovej správy majú však neželateľné aktivity tieňovej a nelegálnej ekonomiky naozaj pachuť púdru bilančnej kozmetiky verejných financií retušujúcej jej skutočný stav, najmä v prípade obzvlášť zadlžených štátov periférie eurozóny.

Pozitívne reakcie k celoeurópskej koncepcii prikrášľovania údajov o hospodárskom raste prišli nielen zo Španielska a z Veľkej Británie, ale aj zo zadlženého Maďarska a Talianska. Podľa prepočtov francúzskej banky Société Génerale kontroverzné vykazovanie HDP jednorazovo nafúkne výšku HDP v členských štátoch únie priemerne o 2,4 percenta.

Nabaľovanie balastu do výpočtu HDP vyvoláva diskusie o tom, či politici s mandátom občanov EÚ na zastupovanie ich záujmov na spoločnej platforme majú dostatočnú legitimitu. Nové položky, ktoré navyšujú výkon ekonomík, totiž neprinesú viac prostriedkov do verejných financií, ani neznížia dlhové bremeno, ktoré trápi väčšinu členských krajín.

Možno preto oprávnene vyjadriť presvedčenie, že takéto kroky európskych politikov a ich do legislatívy pretavených absurdných rozhodnutí oslabia dôveru verejnosti v EÚ ako celok. Namiesto toho, aby sa pri posudzovaní udržateľnosti verejných financií bral do úvahy pomer príjmov a výdavkov, rozhodli sa bruselskí úradníci, že budú radšej zatvárať oči pred realitou a nasadzovať si ružové okuliare.

Pre zodpovedné členské štáty EÚ nová európska úprava prinesie najmä vyššie odvody do spoločnej kasy, pretože z vyššieho HDP sa vypočítajú aj vyššie odvody do pokladnice únie, čo zníži manévrovací priestor pre prerozdeľovanie prostriedkov na sociálny štát na národnej úrovni. Ak sa budú zodpovedné subjekty a osobnosti EÚ tváriť, že ekonomiky jednotlivých krajín sú na tom čoraz lepšie, budeme sa môcť ocitnúť v ešte väčšej kríze ako pred piatimi rokmi.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #štatistika