Zákaz platí od 7. augusta na jeden rok. Moskva zaviedla zákaz pre tie krajiny, ktoré zakázali na svoju pôdu vstup skupine politikov, ale aj manažérov štátnych firiem a súkromných podnikateľov. Embargo na dovoz potravín sa vôbec nedotklo zahraničných firiem, ktoré vyrábajú v Rusku a využívajú mieste suroviny.
Koho sa tieto sankcie najviac dotkli? Holandsko vyvážalo ročne do Ruska mäso a mäsové výrobky za 173 miliónov amerických dolárov, mlieko a mliečne výroby za 371 miliónov, zeleninu za 274 a ovocie za 57 miliónov. Poľsko vlani predalo Rusku ovocie a zeleninu za 747 miliónov, Nemecko mäso a masové výrobky za 429, mlieko, vajcia a med za 247, ovocie, zeleninu a orechy za 41 miliónov USD. Španielsko dodalo do Ruska zeleninu za 240 a ovocie za 376 miliónov, Francúzi mäso za 180, mliečne výrobky a syry za 159 miliónov.
Najväčším dodávateľom rýb z EÚ do Ruska je Dánsko, no ešte väčším je Nórsko, stojace mimo únie. Práve to našlo spôsob, ako obísť zákaz. Svoje výrobky bude predávať cez pobočku v Čile. Na podobné postupy sa chystajú aj iní výrobcovia. V Rusku si preto budeme môcť možno kúpiť bieloruské ustrice alebo kazašské lososy.
Rusko vie nahradiť dovoz z EÚ z iných krajín, ale aj ihneď podporiť domácich výrobcov poľnohospodárskej produkcie. Zástancom slobodného trhu a ekonomiky bez dotácií by sa mali sankcie páčiť. Potraviny v Rusku sú v priemere dva razy drahšie ako v Európe. Občania EÚ dotáciami prispievali na export potravín do Ruska.
Z vysokých cien čo-to zostávalo aj na úplatky ruským politikom. Dokonca aj nepriateľom slobodného obchodu, zástancom protekcionizmu v zahraničnom obchode v Rusku sa budú sankcie páčiť. Niektorí historici ekonomiky hovoria, že USA a Veľká Británia nadobudli svoju ekonomickú silu v 18. a 19. storočí vďaka protekcionizmu. Embargo, alebo zákaz dovozu či vývozu, je protekcionizmus.
V prvých hodinách po zavedení zákazu dovozu potravín sa v ruských médiách objavili názory „expertov“ o tom, že ceny sa nebudú zvyšovať. Tamojšia psychológia trhu však funguje tak ako inde vo svete. Pred časom stačilo v Rusku povedať, že sa zvýšia ceny soli a pohánky, a samozrejme sa zvýšili. Ryby zdraželi o 20 %, syry a mliečne výrobky o 11 %. Najcitlivejšie môžu na zmeny na trhu s potravinami reagovať domácnosti s najnižšími príjmami, ktorých výdavky na potraviny predstavujú 40 % celkového rodinného rozpočtu.
Zmeny sa dajú očakávať na všetkých trhoch so zakázanými potravinami. Najviac sa v Rusku diskutuje o trhu s rybami. Celkový objem ich spotreby vlani dosiahol 2,8 milióna ton. Podiel dovozu predstavoval 32,2 %. Doktrína potravinovej bezpečnosti hovorí o tom, že na trhu s rybami by nemal podiel ruskej produkcie klesnúť pod 80 %.
Treba povedať, že podiel dovozu je spojený s geografickou veľkosťou Ruskej federácie. Veľké množstvo morských rýb vylovených na Ďalekom východe nachádza svoju cestu na trhy v Číne či Južnej Kórei. Je lacnejšie ich predať tam, ako prepravovať do európskej časti federácie. Priemerné ceny rýb v ruských obchodoch stúpli o pätinu. V Rusku sa momentálne najviac predávajú ryby z umelých chovov, o ktorých miestni odborníci hovoria, že sú prešpikované hormónmi.
Dôkazom toho, že Rusi majú zmysel pre humor, sú poznámky turistov v európskych reštauráciách, kde si hovoria „prelamujeme embargo", alebo debatujú o tom, že dobrá cestovná kancelária by mohla mať v ponuke výlet za zakázaným jedlom.
Po zavedení potravinových sankcií sa verejnosť zabávala na ruskom premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, ktorý je pre svoj kladný vzťah k sociálnym sieťam známy pod prezývkou Iphončik. V jeho mikroblogu sa objavili zápisy „Abdikoval som!“ „Krym nie je náš“ a podobne. Samozrejme, boli za tým hekeri.
Ak sa človek chce pobaviť ešte viac, stačí, ak si prečíta informácie o jednej a tej istej udalosti paralelne v ukrajinských a ruských médiách. Najnovšie správu o tom, že civilné lietadlo zostrelili vládni ukrajinskí vojaci, ktorí sa pridali na stranu ozbrojených oddielov. Aby sme čitateľa nezmiatli, zadefinujeme ich presne: Sú to občania Ukrajiny ruskej národnosti neuznávajúci novú vládu, ktorá sa nedostala k moci voľbami.
Úlohu médií v Rusku a na Ukrajine vystihuje stará anekdota z čias Sovietskeho zväzu. Na ulici sa stretnú susedia. Jeden má pod pazuchou denník Izvestia. Druhý ho pozdraví: „Dobrý deň! Čo nové v novinách?" Sused roztvorí noviny a ukáže mu: „Ryba!“