Veda a vedci na kolenách

Pripravovaný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu vyvolal nemalé diskusie. V čase úsporných opatrení a potreby šetrenia sa jeho príprava dotkla aj Slovenskej akadémie vied. Na verejnosť opäť prenikajú informácie o hrozbe masového prepúšťania jej zamestnancov.

22.08.2014 22:00
debata (1)

Zmeny v spoločnosti po roku 1989 výrazne ovplyvnili i výskumno-vývojovú základňu. Prvé transformačné kroky viedli k znižovaniu nákladov, najmä o „nepotrebné“ aktivity. Následná privatizácia sa nevyhla ani väčšine výskumných ústavov. Tie strácali zákazky od podnikov a pri snahe o prežitie hľadali iné aktivity, ktoré mali nahradiť výpadok výskumných činností. Výskumné ústavy nielen výrazne redukovali svoje stavy, ale pocítili aj odchod mnohých špičkových výskumníkov a autorov medzinárodných patentov, pre ktorých už nemali prácu. Atrofiu výskumných ústavov v oblasti technických a prírodných vied mohli privítať pracoviská SAV, ktorým sa tým uvoľňoval priestor a väčšie šance na získavanie peňazí na činnosť.

Postavenie SAV v oblasti domáceho výskumu umocnili zákony z roku 2002 o vede a technike a o SAV, ktoré i legislatívne zakotvili „slobodu bádania“. Nadväzne sa mal prijať zákon o inováciách, ktorý by riešil aj postavenie výskumných ústavov, budovanie inovačných centier, spoluprácu základného a aplikovaného, priemyselného výskumu a vývoja. Zákon síce niekoľko vládnych garnitúr pripravovalo, mal podporu podnikateľskej sféry, ale napokon upadol do zabudnutia.

Financovanie domáceho výskumu a spoluprácu výskumných ústavov, podnikateľskej sféry a SAV mohli zabezpečiť i štátne programy rozvoja. Prvé projekty potvrdili životaschopnosť tohto zámeru, ale ďalej sa v nich nepokračovalo.

Dlhšie sa hovorí o transformácii SAV a jej prechode na formu verejnoprospešnej organizácie. S transformáciou má súvisieť i viaczdrojové financovanie, využitie prostriedkov z Európskej únie či zo súkromného sektora. Spomínaný zákon o SAV síce zaručuje slobodu bádania, ale nezabezpečuje, že všetky slobodné bádania musí financovať štát.

Ukazuje sa, že už dlhšie chýba vízia dlhodobého rozvoja spoločnosti. Na základe nej by štát a najmä SAV lepšie definovali prioritné výskumné aktivity, významné z hľadiska celého Slovenska i jeho medzinárodnej prestíže. Tie by sa mali výrazne podporovať aj financovaním štátom, čo by sa zohľadnilo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.

Akadémia má v oblasti technických a prírodných vied zámer rozšíriť svoje aktivity popri základnom aj na aplikovaný výskum. V tomto procese však môže prísť k podobným problémom, ako mali pred časom i transformujúce sa ústavy, najmä pri hľadaní zdrojov na financovanie výskumu od súkromných spoločností.

Slovenský priemysel, to sú najmä veľké montážne firmy a tie o domáci výskum veľký záujem nemajú. Podobne i malé podniky uprednostňujú rýchlu a ekonomicky efektívnu realizáciu. Situáciu môžu skomplikovať i konkurenčné snahy univerzitného výskumu a jeho orientáciu na priemyselné subjekty. Univerzity vzhľadom na výchovu kádrov majú k nim bližšie a tým i väčšie šance získavať potrebné prostriedky na svoje výskumné aktivity. Aj na úkor SAV.

To, že náklady vynakladané na vedu a výskum sú u nás už dlhší čas podhodnotené, je známe. Známe je i to, že slovenská veda a technika, vedci a výskumníci mali a ešte stále majú vo svete vysoký kredit. Dlhodobo je však podpora vedy a vzdelanosti skôr deklaratívna.

Neriešením zabezpečovania dostatku zdrojov môže Slovensko o svoj vysoký kredit rýchlo prísť. A to už nie je len o nedostatočnom financovaní Akadémie vied.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #SAV #Slovenská akadémia vied #veda a výskum