Najmä bývalý minister hospodárstva Arnaud Montebourg odmietal Hollandov politický kurz. Zároveň kritizoval vládu za vraj zbytočný úsporný program, ktorý označil za nezmerateľnú motiváciu pre euroskeptikov.
Hlavné nemecké médiá v tom vidia začiatok rozpadu EÚ. Podľa denníka Deutsche Wirtschafts-Nachrichten vlády Nicolasa Sarkozyho a Françoisa Hollanda na základe neprestajného hromadenia dlhov iba posunovali predovšetkým sociálne problémy Francúzska, ale nevedeli stabilizovať demokraciu ani posilňovať solidaritu Európanov. Pre výraznú sociálnu nerovnováhu vraj čoskoro nastane podobná situácia v Nemecku.
Veľa Nemcov pochybuje v týchto dňoch o tom, že sa Merkelovej spôsob riešenia krízy v eurozóne ešte oplatí. Konzervatívna politička sa nedávno musela priznať, že podnikatelia výrazne cítia následky vyhlásenia hospodárskeho embarga proti únii a určitým západným štátom zo strany Ruska. Pár dní predtým kritizovala hlavných nemeckých ekonómov za nespoľahlivé prognózy, pre ktoré vláda vraj nevedela nastaviť správny protikrízový balíček. Podnikateľská dôvera v súvislosti s tým výrazne klesla.
Podľa prognóz vlády hospodárstvo v štáte rastie o 1,8 percenta počas celého tohto roka. Merkelová však kladie dôraz na to, že rast nastane výlučne iba v prípade, ak podnikatelia budú môcť konať bez nečakaných zmien. Nik však nevie predpovedať, ako sa bude vyvíjať konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a ako pokračujú v rokovaniach o pásme slobodného obchodu medzi USA a Európou.
Kancelárka zatiaľ zrejme vedela umierniť svojich voličov. Je veľmi zaujímavé, že Nemci sami iba občas debatujú o posledných hospodárskych trendoch. Veľké diskusie sa predovšetkým uskutočnia v krajinách, ako je napríklad Slovensko, ktoré sú závislé od ústrednej hospodárskej veľmoci EÚ. Nemci berú svoj doterajší blahobyt ako samozrejmosť. Liberálny denník Die Welt ich preto ostro kritizoval za údajné povzbudzovanie arogancie a lenivosti, ktoré ústia do smrteľnej straty tvorivosti.
Nemecko postupne stratí funkciu bezúhonného vzoru. Pád francúzskej vlády je výrazným znakom hlbokej krízy dôvery nielen medzi Berlínom a Parížom, lebo najvýznamnejšie štáty únie už nevedia spolupracovať.
Nemusíme rátať s tým, že Merkelová bude musieť predčasne abdikovať. Na šťastie nevládne krajine, kde majú radi vzburu. Ale aj ona pôsobí unavene. Líder ľavicovej opozície Gregor Gysy to nedávno formuloval tak, že veľká koalícia z konzervatívcov a sociálnych demokratov presadila obidva hlavné projekty v tomto volebnom čase a už viac nedokáže.
Je otázne, či Nemecko za takých podmienok aj naďalej môže byť hospodárskym motorom EÚ. Nemálo odborníkov považujú jeho podnikateľov za dosť inovačných, aby vedeli rasť práve v čase krízy. Je však čoraz viac hlasov, podľa ktorých vláda vôbec nepracuje na tom, aby zabezpečila vhodné podnikateľské prostredie. Vraj treba podstatne modernizovať celú infraštruktúru, aby Nemci boli konkurencieschopní aj v ďalšom desaťročí.
V každom prípade sa všetci zhodnú na tom, „že momentálne zažijeme koniec klamnej istoty neochvejnosti nemeckého hospodárstva“. To môže byť šokom pre tých, čo sa zatiaľ výlučne spoliehali na impulzy od tejto európskej hospodárskej veľmoci. V prvom rade je však potrebný signál na to, aby konečne objavili vlastnú nápaditosť a v dôsledku toho aj dobyli nové trhy.