Začala sa prvého septembra 1939 neočakávaným útokom vojsk nacistického Nemecka proti Poľsko a skončila sa po dlhých 2 194 dňoch. A to podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonského cisárstva na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive druhého septembra 1945.
V tejto globálnej vojne, na ktorej sa zúčastnila väčšina štátov vtedajšieho sveta, sa demokratickým silám spojeným v antifašistickej koalícii na čele s trojicou najsilnejších krajín – Spojených štátov amerických, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu – podarilo poraziť fašizmus vo všetkých jeho podobách. Súčasne tak odvrátili reálne nebezpečenstvo totálnej likvidácie, ktorá hrozila mnohým národom a rasám.
Víťazstvo sa nerodilo ľahko a bolo zaplatené slzami a krvou na oboch stranách viacerých frontov… Aj z tohto dôvodu by sa nám z našej mysle nemala vytratiť jej vskutku hrozivá bilancia: obrovské straty na životoch vojakov i civilného obyvateľstva, mestá a dediny zmenené na ruiny, státisíce sirôt a vojnových vdov, milióny neúplných rodín…
Tak ako ďalších viac ako šesť desiatok štátov sveta sa do vojnového besnenia aktívne zapojila aj vtedajšia Slovenská republika. Jej armáda sa už prvého septembra 1939 pri napadnutí Poľska ocitla ako prvá na fronte po boku Wehrmachtu. O pol druha roka neskôr potvrdila svoje vojnové spojenectvo s nacistickým Nemeckom vyslaním vyše päťdesiattisíc mužov do ťaženia proti Sovietskemu zväzu.
Po účasti vo vojne proti Poľsku a zapojení sa do vojny proti Sovietskemu zväzu Slovenská republika dvanásteho decembra 1941 vyhlásila vojnu aj Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Vojaci slovenskej armády tak od začiatku druhej svetovej vojny do jej posledných dní pôsobili na európskom bojisku, na území dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Česka.
Ale súčasne sa od prvých dní druhej svetovej vojny Slováci a príslušníci národností žijúcich na území Slovenska zapojili na rozličných bojiskách do ozbrojeného zápasu proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. A to nielen v československých vojenských jednotkách sformovaných v zahraničí, v povstaleckej Prvej čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.
Československé vojenské jednotky, ktoré sa počas druhej svetovej vojny sformovali na území Poľska, Francúzska, Stredného východu, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, jednotky povstaleckej Prvej čs. armády a partizánske oddiely na Slovensku predstavovali iba nepatrnú časť miliónových armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa stali uznávanou súčasťou vojnového úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície druhej svetovej vojny.
Želám si, aby sa hrôzy tejto a nijakej inej vojny už nikdy neopakovali, aby ľudstvo už nikdy nepočulo kvílivé hučanie sirén, ktoré oznamujú prílet nepriateľských lietadiel nesúcich na svojich krídlach smrť… Želám si, aby ľudia nemuseli s hrôzou v duši naslúchať streľbe diel a hluku vybuchujúcich smrtiacich striel. Aby nepoznali nekonečné vojnové utrpenie.
Myšlienka, že spory treba riešiť bez použitia akýchkoľvek foriem násilia, by sa mala stať základnou ideou pri rozhodovaní nielen súčasných politických lídrov, ale aj ich nasledovníkov v budúcnosti.