Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond varuje pred chaosom na finančných trhoch, prípadné odtrhnutie Škótska by znamenalo aj ďalšiu zásadnú vec. Posilnenie separatistických snáh aj inde v Európe. Z tohto pohľadu by mohlo ísť o veľmi významnú udalosť, tzv. čiernu labuť.
Termín čiernej labute spopularizoval štatistik Nassim Taleb v rovnomennej knihe, ktorá sa udržala 36 týždňov medzi najpredávanejšími bestsellermi. Taleb ako jeden z mála analytikov varoval pred finančnou krízou. Vo svojej práci sa venuje psychologickým príčinám toho, prečo ľudia ignorujú možnosť náhodných udalostí, ktoré – hoci majú veľmi malú pravdepodobnosť – môžu mať potenciálne obrovské dôsledky.
Taleb dokazuje, že nepravdepodobné udalosti sa dejú oveľa častejšie, ako si väčšina ľudí myslí. Dôvodom je, že svet je oveľa neistejší a menej predpovedateľný, ako by sme si želali. Tým, že chceme žiť vo svete istoty a predvídateľnosti, máme tendenciu ignorovať varovné signály poukazujúce na rastúce riziko.
Škótske referendum sa nedeje bez príčiny a ani vo vákuu od udalostí v Európskej únii. Projekt Európskej únie bol dobrou myšlienkou s cieľom prispieť k bezpečnosti, stabilite a konkurencieschopnosti Európanov vo svete. Už v počiatkoch svojej existencie však mnohí poukazovali na kultúrnu a ekonomickú rôznorodosť krajín, ktorá ohrozí dlhodobú stabilitu tohto projektu.
V časoch hojnosti majú ľudia tendenciu sa spájať. Naopak, v časoch nedostatku, či už skutočného, alebo len vnímaného, majú ľudia tendenciu sa rozdeľovať a obhajovať vlastné záujmy. Rozpad Sovietskeho zväzu bol dôsledkom ekonomického úpadku a neschopnosti centralizovanej moci udržať impérium. Rovnako skončila aj Rímska ríša.
Rozpad Juhoslávie a nakoniec aj Československa mal takisto ekonomické príčiny. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj súčasné dianie v Škótsku.
Škóti podobne ako Katalánci v Španielsku či Benátčania v Taliansku sú v priemere bohatší ako krajina, ktorej sú súčasťou. So započítaním ziskov z ťažby ropy a zemného plynu v Severnom mori je HDP v prepočte na obyvateľa v Škótsku vyšší takmer o 15 % ako v Anglicku. Je zrejmé, prečo Veľká Británia nesúhlasí s oddelením Škótska. Pretože je to proti jej záujmom a jeho stratou by prišla aj o cenné zdroje, z ktorých profituje. Už teraz hodnota britskej libry klesá v obavách o výsledok referenda.
Naopak, v súčasnej situácii Škóti na členstvo vo Veľkej Británii doplácajú a je pravdepodobné, že odtrhnutím by si polepšili. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že podpora samostatnosti sa blíži k 50 percentám. Ak sa Škóti pre samostatnosť rozhodnú, je to ich slobodná voľba a v demokratickej spoločnosti by mala byť úplne rešpektovaná. Bez ohľadu na ďalšie dôsledky.
Ak by škótske áno spustilo „lavínu“ separatistických nálad inde v Európe, bude to znamenať veľké problémy. Nebude však iná možnosť, ako sa týmto udalostiam postaviť čelom a vyrovnať sa s nimi. Ak by totiž pretrvávali snahy násilne držať ľudí v stave, v ktorom byť nechcú, môže sa situácia vyvinúť ešte horšie. Výstrahou by nám mohla a mala byť situácia v Grécku, ktoré zaplatilo vysokú daň za zotrvanie v Európskej únii.
Ak by však aj Škóti naďalej dobrovoľne zotrvali a výsledok bude „nie“, je zrejme iba otázkou času, kedy budú podobné nálady silnieť v iných krajinách Európy. Spiacich čiernych labutí je v súčasnom krehkom rovnovážnom stave viac ako dosť a čakajú iba na vhodnú príležitosť vzlietnuť. Bude iba na nás, ako sa s takouto neistotou dokážeme vyrovnať.