Účet za bezpečnosť

V posledných týždňoch nás niektorí politici a analytici presviedčajú, že mier treba posilniť vyššími výdavkami na obranu, pretože doterajšie jedno percento HDP na to nestačí.

17.09.2014 22:00
debata (1)

Pri vstupe do NATO sme predsa sľúbili, že výdavky na zbrojenie zvýšime na dve percentá. Veď aj iné krajiny dávajú na obranu viac. Príkladom by mohlo byť Poľsko, ktoré od sľubov prešlo k činom a na obranu dáva viac ako my.

Fígeľ je však v tom, že percento u nás je pre verejné financie viac zaťažujúce ako napríklad v Nemecku. Dôvod je ten, že naše HDP vytvárajú vo veľkom rozsahu firmy, ktoré neplatia dane z príjmu, pretože v minulosti dostali investičné stimuly v podobe vládou schválených daňových prázdnin.

Ak sa pozrieme aj na samotnú výšku výdavkov na obranu vo vzťahu k HDP, dôjdeme k prekvapujúcim údajom. Rakúsko dáva v pomere k výkonu ekonomiky na obranu o 40 percent menej ako my v súčasnosti (0,60 % HDP) a Švajčiarsko dokonca iba 0,50 percenta HDP ročne.

Na opačnom konci rebríčka výdavkov na obranu nájdeme Grécko, kde ešte pred niekoľkými rokmi, kým krajina skončila v riadenom bankrote, na obranu dávalo zhruba 7 percent HDP. Po drastických opatreniach sa Grécku podarilo znížiť deficit verejných financií v roku 2013 na 12,70 percenta, hoci tolerovanou hranicou v dnešnom postkrízovom období v rámci EÚ sú tri percentá.

Na armádu však beztak dáva viac, ako je odporúčaná hranica dvoch percent. Ak chceme teda plánovať vyššie výdavky na armádu, musíme si otvorene povedať, kto vyšší účet na nové zbrane a lietadlá zaplatí. DPH na potraviny je už aj tak v krajine najvyššia v EÚ.

Ukrajinský konflikt nahráva do karát tým, čo potrebujú vyskladniť zásoby zastaraných zbraní. Nemecko v tejto súvislosti oznámilo, že rozpredá krajinám EÚ staršie zbrane a pre svoje vyprázdnené kasárne vyrobia nemecké zbrojovky nové. Kúpu ďalších zbraní plánuje v Nemecku opäť Grécko.

Peňazí nazvyš síce nemá, preto pomôže osvedčený scenár obstarania zbraní na lízing. V konečnom dôsledku tento nekrytý účet opätovne tak ako v minulosti zaplatia iné krajiny EÚ. Predložiť zámer zvyšovať výdavky na zbrojenie na Slovensku, kde viac ako polovica ľudí v čistom zarobí menej ako 600 eur, je naozaj odvaha, ktorú majú okrem slovenských už len poľskí politici.

Na vyššie výdavky na zbrojenie na Slovensku nie je žiadny manévrovací priestor v štátnom rozpočte. Verejný dlh dosiahol výšku 41 miliárd eur, na úrokoch tak treba každoročne platiť čoraz viac. V roku 2017, dokedy by sme mali zvýšiť výdavky na armádu na 1,6 percenta HDP, zaplatíme iba na úrokoch z verejného dlhu až 1,6 – 1,7 miliardy eur.

Väčšie výdavky na obranu si pravdepodobne vyžiadajú otvorenie zákona o dlhovej brzde, aby sme sa mohli razantnejšie zadlžovať, pretože osekať výdavky sa dá už iba u tých, ktorí sa na zhoršovanie životnej úrovne sťažujú najmenej. Takouto kategóriou sú učitelia.

Ak dnes dostávajú vo výplatách priemerne 1,2 násobok priemernej mzdy na Slovensku, podľa zverejneného návrhu rozpočtu v roku 2017 to má byť už len 1,07 násobok. Plánované znižovanie platov učiteľov vysokých škôl je pritom v priamom rozpore s tým, čo počúvame z úst najvyšších vládnych predstaviteľov.

Na vyššie plánované výdavky na obranu by sa mali zložiť u nás tí, čo potrebujú svoj majetok najviac chrániť. Tí, čo majú vysoké majetky, potrebujú aj vyššiu ochranu nadobudnutých hmotných hodnôt nielen od polície, ale aj od armády. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s veľmi nízkymi majetkovými daňami.

Do úvahy by okrem vyššej dane z nehnuteľností prichádzali aj obnovenie dane z dedičstva, dane z darovania a prevodu nehnuteľností, ako je to aj v iných krajinách EÚ. Rovnako ako pri iných daniach tohto typu musí byť pritom zohľadnená férová hranica nezdaniteľnej hodnoty (pri darovaní napríklad desať- a pri prevode majetku napríklad dvestotisíc eur). Sme na takúto cenu za lepší pocit bezpečnosti naozaj pripravení?

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #obrana #HDP