Aby sa baníci nevzbúrili...

„Tunel Ovčiarsko dostal na priečelie portálu sošku svätej Barbory, ktorá má ako patrónka baníkov, stavbárov i hutníkov ochrániť robotníkov počas prác pri razení tunela,“ informovala dňa 14. 9. 2014 Pravda.

18.09.2014 22:00
debata

V hre slovenského dramatika Štefana Králika pred banským nešťastím nemala moc ochrániť baníkov ani svätá Barbora. Baníkom nad mŕtvymi druhmi napokon prešla trpezlivosť a proti ziskuchtivému majiteľovi baní, zodpovednému za nešťastie, sa vzbúrili.

Ťažko uveriť, že by soška svätej Barbory bola zachránila štyroch robotníkov, ktorí zahynuli pri zrútení betonáže diaľničného mosta v obci Kurimany začiatkom novembra r.¤2012. Bola by pomohla zabrániť nešťastiu pri razení tunela Šibenik v auguste minulého roka?

Z vyšetrovania prípadu Kurimany sa dozvedáme, že pri betonáži mosta povolila tzv. podporná konštrukcia. Pre stavebnú spoločnosť Semos ju realizovala spoločnosť Skruže Weise SK, k. s. Semos bola dodávateľom spoločnosti Bögl a Krýsl, na ktorú boli údajne vznesené obvinenia za pád konštrukcie mosta v moravskej Studénke v roku 2008, kde po havárii vlaku zahynulo osem ľudí.

Policajné vyšetrovanie tragédie pri razení tunela Šibenik sa ukončilo konštatovaním, že zlyhal ľudský faktor, inými slovami strelmajster R. Mihalik si bol za svoju smrť vinný sám. „Na základe vykonaného vyšetrovania“ vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil, „keďže je neprípustné trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel“.

Inšpektorát práce, ktorý prešetroval dodržiavanie Zákonníka práce vo firme Austin Powder Slovakia, v ktorej R.Mihalik pracoval, však zistil závažné nedostatky. Jedným z nich bola napr. takmer nepretržitá pracovná preťaženosť postihnutého. Firma Austin Powder Slovakia sa k záverom inšpektorátu práce nevyjadrila…

Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi zašiel ešte o kúsok ďalej: Zistil porušenie predpisov spoločnosťou Austin Powder Slovakia, s. r. o., a uložil firme pokutu.

Každým rokom od r. 1995 je deň 28. apríl Svetovým dňom prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov. Po niekoľkýkrát sa i u nás za účasti vrcholových predstaviteľov vlády, NR SR, KOZ a pod. organizuje pri príležitosti tohto dňa pietna spomienka na obete pracovných úrazov.

Okrem iného sme sa mohli zo záznamu o nej z mája tohto roku dozvedieť, že v r. 2013 bolo zaevidovaných „iba“ 8 283 pracovných úrazov, t. j. o 28 úrazov menej oproti roku 2012. Že v roku 2013 na následky pracovných úrazov zomrelo 55 ľudí, že zaevidovaných bolo 156 úrazov s ťažkou ujmou na zdraví, „čo oproti roku 2012 predstavuje pokles o 11 úrazov“. Akoby pokles počtu úrazov nás mal uspokojiť…

Pred štyrmi rokmi si Slovenská republika pomerne veľkolepo pripomenula desiate výročie svojho vstupu do OECD. Vtedajšia vláda Ivety Radičovej sa potešila osobnej účasti a pochvale z úst generálneho sekretára OECD Angela Gurriu za to, že do slovenskej legislatívy zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Táto pochvala bola evidentne predčasná. Návrh tohto zákona prerokovala vláda SR iba nedávno. Podľa predkladacej správy k zákonu návrh vychádza z odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku a z iných medzinárodných záväzkov. Zmysel tohto zákona je v tom, že po prvý raz trestne zodpovedným za trestný čin okrem fyzickej osoby sa môže stať i právnická osoba ako napr. a. s., s. r. o., obchodník s cennými papiermi a pod. Medzi druhmi trestov sa navrhuje napr. trest zrušenia právnickej osoby, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, peňažný trest, trest zákazu činnosti a pod.

Tento dlho meškajúci návrh zákona v § 3 vypočítava trestné činy právnických osôb. Medzi nimi, žiaľ, sa explicitne nenachádza trestný čin, následkom ktorého dochádza k poškodeniu zdravia zamestnancov na pracovisku. Myslia si azda legislatívci, že stačí odkaz na trestný čin všeobecného ohrozenia podľa §¤284 a 285 Trestného zákonníka?

Päťdesiatpäť úmrtí a tisíce úrazov na pracovisku v minulom roku sú dostatočným dôvodom, aby sa ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci okrem „vlastného“ zákona o ochrane zdravia pri práci a zákona o inšpekcii práce dostala sama osebe i do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Možno by sme mali menej káuz ako Kurimany a tunel Šibenik, menej nešťastí ako v Hornonitrianskych baniach v Novákoch v r. 2006, pri ktorom zahynuli štyria baníci, alebo ako bola explózia v bani Handlová, pri ktorej dňa 10. augusta 2009 priš­lo o život jedenásť banských záchranárov a deväť baníkov atď.

Vo všetkých týchto prípadoch nestačí totiž brať na zodpovednosť iba zopár zamestnancov, na ktorých sa vina zosype, ale aj ich zamestnávateľa – právnickú osobu, ktorá ich neraz k zanedbávaniu zodpovednosti, k „prižmurovaniu“ očí pred bezpečnostnými rizikami a podobne doháňa.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #baníctvo