Zrejme tam odznelo aj vyhlásenie o možnom „pohrebe“ tejto politickej strany. Nicolas Sarkozy sa totiž 25. septembra pred svojimi fanúšikmi v Lambersarte vyjadril, že sa rozhodol pre návrat do veľkej politiky. A čo na to Francúzi, špeciálne sympatizanti pravice? Páči sa im vôbec myšlienka, že Sarkozy znovu kandiduje na post šéfa UMP?
Voliť by ho mali koncom novembra 2014. Pritom po prehre v prezidentských voľbách v roku 2012 oznámil, že sa definitívne sťahuje z politiky. Bývalá hlava štátu teraz spôsobila veľký chaos vo vlastnom hnutí, kde nie je ľahké nájsť opäť presvedčivého lídra na celoštátnej úrovni. Prechodný predseda Jean-François Coppé nedokázal, že vie dobre spravovať partajnú kasu. Veď v júni 2014 musel rezignovať práve pre korupčnú aféru, ktorá sa tykala tohto politického hnutia.
Sarkozy by mal v prvom rade presvedčiť verejnosť, že sa zmenil. Ako človek sa už asi nikdy nezmení. Stále má svoje rečnícke črty, rétorické otázky a paralepsy. A pre jeho rozdvojenú povahu ho ľudia buď zbožňujú, alebo neznášajú.
Najdôležitejšou zmenou by preto mohol byť výber ústrednej politickej témy. Deklaroval, že chce zjednotiť pravicové spektrum, ale viackrát vyjadril svoj názor o nefungujúcom schengenskom priestore. Preto navrhuje vytvoriť viaceré „schengenské kruhy“ v rámci EÚ s osobitnými právami pre občanov jednotlivých členských štátov. S takýmito nápadmi by však veľmi neuspokojil svojich stredo-pravicových partnerov vo Francúzsku ani v Európe, či priamo v Bruseli.
Druhou témou by mohla byť identita a civilizácia, ktorú zle manažoval vo funkcii prezidenta. Vtedy vytvoril ministerstvo pre imigráciu, integráciu, národnú identitu a solidárny rozvoj. Nemálo vedcov a verejných činiteľov videlo v tom nešťastnom názve imigráciu ako problém pre národnú identitu, čo pripomínalo veľmi ťažké časy histórie spojené s Vichy ako hlavným mestom zvyšku neokupovaného Francúzska v rokoch 1940 – 1945.
Týchto dvoch tematických okruhov sa Sarkozy asi nezbaví len tak. Pritom môžu spôsobiť vážny ideologický zlom v pravicových silách. Netreba pripomínať kampaň v roku 2012, keď práve Sarkozy rozvíjal tieto témy. Vtedy prvý raz François Bayrou, líder druhej stredo-pravicovej strany, skúsený, no zatiaľ neúspešný kandidát na post prezidenta Francúzskej republiky, nevyzval voličov, aby v druhom kole volieb volili pravicového lídra.
Zatiaľ však Sarkozy kandiduje len na post šéfa UMP a v tom sa mu otvárajú veľké šance. Má pred sebou dva mesiace a málo serióznych protikandidátov. Vážni kandidáti sa však už ohlásili k primárnym voľbám na kandidáta pravice na post prezidenta republiky v roku 2017.
Hlavnými sú Sarkozyho bývalý premiér v rokoch 2007 až 2012 François Fillon a Alain Juppé, Sarkozyho bývalý minister pre zahraničné vzťahy a Chiracov premiér v rokoch 1995 až 1997. Sarkozy oboch ubezpečil, že primárky v rámci pravice sa v každom prípade budú konať.
Okrem týchto súperov bude musieť Sarkozy zvládať aj súdny kalendár. Jeho meno sa spomína vo viacerých aférach a sudcovia, ktorých veľmi nešetril vo funkcii prezidenta, naňho asi nezabudnú len preto, že sa chce vrátiť do politickej hry. Možno práve naopak.
Ako však sám Nicolas Sarkozy povedal, už 35 rokov pôsobí v politike. Niet pochýb, že na to má talent, veľkú energiu a vôľu. A kde je vôľa, tam je (asi) cesta. Aj na Slovensku sa takto niekedy rozprávalo, no či sa to skončí takisto, na to si ešte musíme počkať.