Veď ho sprevádzal pochod približne 400-tisíc ľudí, teda suverénne najviac v histórii podobných rokovaní. Ľudí, ktorí už majú dosť nečinnosti vlád pri pokračujúcom náraste celosvetových emisií oxidu uhličitého (CO2), zodpovedných za globálne otepľovanie.
Iba niekoľko dní pred vrcholovým stretnutím politikov vyšla štúdia v prestížnom časopise Nature. Vedci v nej považujú za čoraz nereálnejší scenár, v ktorom sa podarí udržať oteplenie atmosféry do konca storočia pod hranicou 2 °C. Globálne emisie skleníkových plynov totiž pokračujú v rýchlom raste, v tomto roku dosiahnu neuveriteľných 40 miliárd ton CO2. Čína prvý raz v tomto smere prekonala Európu, emisie výrazne vzrástli aj v Indii či v USA.
Čo však svet naliehavo potrebuje namiesto súčasného dvoj- až trojpercentného nárastu globálnych emisií? Presný opak: aby klesali v nasledujúcich desaťročiach rýchlosťou približne o päť percent. V opačnom prípade hrozí, že do konca storočia stúpnu globálne teploty o 3 až 5 stupňov. To by malo len ťažko odhadnuteľné následky.
Veď už aj pri oteplení nižšom ako 2 °C bude ohrozených 90 percent druhov koralov. Nezabránime ani rozsiahlemu topeniu trvalo zamrznutej pôdy za polárnym kruhom a ďalšiemu úniku CO2 do ovzdušia, ani nárastu morskej hladiny.
Globálny pokles emisií rýchlosťou päť percent za rok je možný. Pravda, jediným príkladom z dejín je zatiaľ rozpad Sovietskeho zväzu, kde sa znížila celková priemyselná produkcia, aj tu však tento pokles trval iba päť rokov. Obmedziť globálne otepľovanie si však vyžaduje, aby porovnateľný pokles trval desaťročia a prebiehal na celom svete.
Riešenie by nemuselo byť až také drahé, ako o tom často hovoria neinformovaní ľudia, najmä ekonómovia. Mohol by dokonca pokračovať aj rast HDP. Tvrdí to nová správa, ktorej spoluautorom je lord Nicolas Stern. Ten istý Stern, ktorý sa preslávil správou o astronomických nákladoch, ktoré prinesie oneskorené riešenie klimatickej zmeny.
Podľa neho a jeho spolupracovníkov sú jedinou šancou investície do moderných technológií. Áno, sú drahé. Keď však začneme počítať, zistíme, že ich prínos bude neporovnateľný s problémami, ktoré nás čakajú bez nich. Napríklad bez technológií, ktoré dokážu uskladniť CO2 v zemi, musí v nej zostať viac ako polovica objavených zásob fosílnych palív. Ľudia však zatiaľ namiesto toho stále hľadajú iba ďalšie ložiská ropy a zemného plynu.
Ak má mať riešenie otepľovania nie iba znesiteľné, ale podľa špičkových ekonómov extrémne nízke finančné náklady, a prínosom je záchrana civilizácie, prečo svet stále nasleduje najhorší emisný scenár? Existuje, naopak, niekoľko vedeckých štúdií, ktoré tvrdia, že oddeliť rast HDP od rastu emisií je extrémne náročné. Emisie klesajú iba vtedy, keď sa znižuje aj samotný hrubý domáci produkt.
Tieto modely vychádzajú z pozorovanej skutočnosti, že na každý dolár v obehu pripadá určité konštantné množstvo spotrebovanej energie a počas histórie sa príliš nemenilo. Ak lepšie popisujú budúcnosť práve tieto práce, tak cena za vyriešenie globálneho otepľovania by bola oveľa vyššia, ako sa domnieva väčšina ekonómov.
Stále je to však neporovnateľne menej, ako by sme zaplatili za doterajší vývoj a otepľovanie by nekontrolovateľne pokračovalo naďalej. Ak sa teda konečne rozhodneme venovať tomuto problému takú pozornosť, ako si zasluhuje, s výrokom Sterna budeme môcť iba súhlasiť: „Toto storočie môže byť tým najlepším alebo, naopak, tým najhorším.“
Musíme si vybrať. Na rozhodujúce zmeny nám však zostáva menej ako pätnásť rokov. Potom už bude neskoro.