Chýbajúci sudcovia

Keď Ústavný súd z procesných dôvodov zamietol návrh na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o štátnom občianstve s Ústavou SR, tak ostali nespokojní navrhovatelia i parlamentná väčšina.

30.09.2014 22:00
debata

Tí prví preto, lebo zákon naďalej platí v plnom rozsahu, a tí druhí preto, lebo sa nepotvrdilo, že je v súlade s ústavou. Čo však znamená zamietnutie z procesných dôvodov? Ústavný súd rozhoduje v plenárnych veciach väčšinou z ústavou stanoveného počtu 13 sudcov i vtedy, keď mu časť sudcov chýba, lebo nebola vymenovaná. Aj v súčasnosti, keď prezident nevymenoval dvoch sudcov Ústavného súdu, treba na rozhodnutie aspoň 7 hlasov.

Sudca je povinný hlasovať a nemôže sa zdržať hlasovania. To znamená, že pri plnom počte 13 sudcov by Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov, akým bolo i rozhodovanie o zákone o štátnom občianstve, zaručene rozhodol vo veci samej.

Pri počte 11 sudcov však existuje vážne riziko, že najmä v hodnotovo citlivých veciach, kde býva pomer hlasov tesný, sa nedosiahne potrebných 7 hlasov ani za návrh, ani proti nemu a návrh sa zamietne z procesných dôvodov. Tak ako to predpisuje zákon. Sudca má rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, čiže aj bez ohľadu na to, či sa dosiahne väčšina 7 hlasov.

Kto zodpovedá za stav, keď Ústavný súd v časti najvýznamnejších typov konaní nemusí dospieť k rozhodnutiu v merite veci? Sudcov vymenúva prezident na návrh Národnej rady. Tá včas navrhla predpísaný dvojnásobný počet kandidátov, ale hlava štátu vymenovala iba jednu sudkyňu Ústavného súdu. Preto treba na uvedenú rečnícku otázku odpovedať, že prezident spôsobil situáciu, keď hrozí, že Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov i v ďalších plenárnych veciach obsahovo nerozhodne.

Táto jednoduchá pravda vyvolala ostrú reakciu a nízke osobné útoky. Argumentačne sa opierali o tvrdenie, že Ústavný súd, aj keď bol plne personálne obsadený, v jednom prípade ( PL. ÚS 27/05) v konaní o výklade ústavy, teda nie o súlade právnych predpisov, zamietol vec z procesných dôvodov. Jeho pozadím je, že i pri troch chýbajúcich sudcoch v minulosti rozhodol veci, kde bola potrebná väčšina 7 hlasov.

Pri výklade ústavy táto situácia môže nastať, lebo tu Ústavný súd ako „kvázizákonodarca“ musí prijať určitý výkladový text. Ak sa na žiadnom návrhu 7 sudcov nezhodne, tak sa návrh zamietne z procesných dôvodov. Mohlo by k takejto situácii dôjsť aj pri zjednocovaní právnych názorov senátov Ústavného súdu, ale tu by bol naďalej záväzný skorší právny názor.

Väčšinu 7 hlasov možno teoreticky dosiahnuť, kým má Ústavný súd aspoň 7 sudcov. Oba uvedené argumenty sa netýkajú problému, že Ústavný súd za súčasného neúplné počtu sudcov môže v súlade so zákonom dospieť k nerozhodnutiu veci práve vo významných plenárnych konaniach a chýbajúcich sudcov mal podľa ústavy vymenovať prezident.

Prezident Andrej Kiska sa nedávno obrátil na Ústavný súd, lebo má pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda, ktoré má vyhlásiť na základe petície občanov organizovanej Alianciou za rodinu. Na rozhodnutie o tom, či predmet referenda je, alebo nie je súlade s ústavou, bude treba aspoň 7 hlasov. Ich získanie nie je pri počte 11 sudcov zaručené. Ako keby i chýbajúci sudcovia mali v pléne Ústavného súdu svoje hlasy a dôsledne ich používali v prípade referenda proti obom možnostiam.

Nepoznám súčasnú situáciu v pléne Ústavného súdu a tak neviem, či sa podarí pre niektorú z alternatív získať aspoň 7 hlasov. Ak nie, tak ostane ťažké rozhodnutie na hlave štátu podporenej jej poradcami. Bude sa riadiť doslovným výkladom právneho textu alebo sama posúdi ústavnosť predmetu referenda?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #justícia