Cirkev iba moralizuje

Je v poriadku, keď ktosi nesympatizuje s interrupciou. Nie je však v poriadku, keď by sa mala zakazovať bez ohľadu na následky na život žien, ktoré sú nechceným tehotenstvom dotknuté.

05.10.2014 22:00
debata (7)

Podľa mienky väčšiny žien liberácia interrupcií viedla k väčšej tolerancii ľudských práv a zlepšeniu ich života v spoločnosti. V tejto súvislosti zaráža miera nezáujmu cirkvi o ich postoje, ako aj snaha svoje názory politicky presadiť do podoby zákonov a tým obmedziť slobodnú vôľu ženy rozhodovať o svojom vlastnom tele a živote. Ženy stavia do pozície rukojemníkov alebo zločincov. Najmä rímskokatolícka cirkev je neochotná vnímať veci z ich pohľadu a rozhodla sa vnútiť ženám vlastnú optiku bez ohľadu na cenu, ktorú musia zaplatiť. Ak sa cirkev dobre cíti v roli advokáta nenarodených detí voči ich vlastným matkám, nemala by ignorovať následky svojej ideológie a účet prenechávať iným. Nie je v poriadku bojovať za právo, a pritom sa nezaujímať o jeho cenu, alebo žiadať, aby ju v celom rozsahu platil niekto iný.

Tvrdenia, že nechcené tehotenstvo zapríčiňuje nezodpovednosť, netreba hádam ani bližšie komentovať. Veď práve „zásluhou“ cirkvi antikoncepciu neuhrádzajú zdravotné poisťovne a pre najzraniteľnejšie ženy postihnuté chudobou, ktorých nie je na Slovensku málo, zostáva nedostupná.

Keď sa spomína odluka od štátu, rímskokatolícka cirkev hneď predostrela zoznam finančných požiadaviek. Chápe teda, že ak od niekoho niečo chceme, mali by sme byť pripravení poskytnúť kompenzáciu. Inak však pristupuje k ženám. Zrejme aj preto, že si uvedomuje finančnú poddimenzovanosť ženských organizácií a slabý odpor, ktorý mocou ani financiami nemôže cirkvi konkurovať. Hádam práve preto sa netají tým, že nevíta financie z Európskej únie na tzv. gender agendu.

V zásade v práve platí, že každému právu zodpovedá povinnosť. V tomto prípade je to povinnosť ženy dieťa porodiť, hoci o to nemá záujem. Rovnako v práve platí, že bezodplatne žiadať od niekoho niečo je v rozpore s dobrými mravmi, rovnako ako niekoho poškodiť a škodu nekompenzovať.

Pokiaľ chce rímskokatolícka cirkev rozhodovať o inom, mala by automaticky rátať s tým, že za také rozhodnutie bude treba prevziať zodpovednosť. Tehotenstvo je obdobím zvýšených zdravotných ťažkostí, ako sú hormonálne poruchy, cukrovka, úžinový syndróm, problémy s močením a pod. Pôrod samotný je najbolestivejšou vecou, akú väčšina ľudí zažije, často býva v stávke zdravie aj život ženy. Po pôrode množstvo matiek trpí zdravotnými problémami, ktoré bývajú v mnohých prípadoch trvalé, respektíve odstrániteľné len operačne, ako napr. poruchy pigmentácie, vypadanie vlasov, diastáza atď.

To všetko sa dá kompenzovať veľmi presne – odškodnením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Konkrétna výška závisí od náročnosti pôrodu a iných komplikácií. K tomu je možné bez problémov a presne vypočítať aj liečebné náklady a stratu na zárobku.

Nemenej závažným problémom bude, ako sa s narodením dieťaťa vyrovná žena sama, pretože iné je interrupcia a iné odluka od dieťaťa. Preto je žena po pôrode vystavená závažnej psychickej ujme kompenzovateľnej formou bolestného, alebo v prípade, že rozhodnutie prehodnotí, mala by mať právo na rentu vo výške garantujúcej jej dôstojnú existenciu.

Práve dôstojná existencia slobodných matiek je problém, o ktorý cirkev vzhľadom na svoje presvedčenie prekvapujúco nejaví žiadny záujem. Asi preto, že jedno je o právach a morálke hovoriť, druhé je platiť ich cenu. Pritom ešte nie je vylúčené, že dieťa samotné cirkev zažaluje za nechcený život, napríklad ak by sa narodilo ťažko postihnuté napriek tomu, že mohol byť pôrod prerušený. Tento typ žaloby už viacero štátov akceptovalo.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #interrupcie #katolícka cirkev