Kto pomáha teroristom?

Udalosti na Blízkom východe sa už natoľko zamotali, že ich nenásilné riešenie by si nepochybne vyslúžilo Nobelovu cenu. Aby to nestačilo, celá situácia sa každým dňom stále viac komplikuje.

13.10.2014 22:00
Kobani, Sýria, Kurdi, islamisti Foto: ,
Je možné, že nejednoznačný postup západných krajín proti IŠ nedodáva teroristom silu. Na snímke mesto Kobani, ktoré Kurdi bránia proti útoku islamistov.
debata (4)

Do konfliktu sa zapája čoraz viac skupín a štátov. Aktuálnym ohniskom sporu je kurdské mesto Kobani na hranici Sýrie a Turecka, ktorého predmestia obsadili teroristi z tzv. Islamského štátu. Svoj nesúhlas s riešením situácie už vyjadrili kurdské menšiny v Hamburgu, Bruseli, na Cypre… Existuje v tejto háklivej situácii vôbec nejaká rozumná vojenská stratégia USA a západných krajín?

Kým protesty Kurdov v Nemecku sa skončili iba niekoľkými zraneniami, Turecko pri pouličných nepokojoch doteraz hlási 33 mŕtvych. Zábery s tankami v uliciach miest pripomínali vojnové zóny. Kurdom sa nepáči, ako sa Ankara stavia k riešeniu vzrastajúcej hrozby teroristov z tzv. Islamského štátu (IŠ).

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že situáciu nie je možné riešiť „zhadzovaním bômb“ a nevyhnutný bude pozemný zásah. Lenže to sú iba slová. Aj súčasnú pasívnu americkú stratégiu spochybňuje rastúci počet analytikov. Nakoniec to priznáva aj samotný Biely dom, keď John Kerry už začal hovoriť o „dlhodobom konflikte“.

Môžeme sa iba pýtať, či takýto nejednoznačný postup západných krajín proti IŠ nedodáva teroristom silu. Asi nebudeme ďaleko od pravdy.

Etnické vzťahy boli na Blízkom východe komplikované celé stáročia. A to ešte skôr, ako v oblasti objavili ropu – zdroj bohatstva, a teda aj konfliktov. V júli tohto roku po páde irackej armády pri postupe ozbrojencov IŠ sa bohatých ropných polí v okolí mesta Kirkuk zmocnili práve Kurdi. Tí sa snažia vytvoriť tu vlastnú autonómiu. To sa, samozrejme, nepáči všetkým okolitým menšinám, od stúpencov IŠ cez Iráncov a miestnych Arabov až po početnú komunitu Turkov.

Možno aj tu treba hľadať pravé príčiny nejednoznačného či skôr neaktívneho prístupu tureckej vlády k riešeniu súčasnej situácie v Kobani. Navyše ambíciám Turecka zachovať si vplyv v Sýrii a Iraku aktivity IŠ vyhovujú, pretože oslabujú vlády oboch krajín. Preto si Turci kladú zásadné podmienky, za ktorých by sa do boja proti IŠ zapojili. Jednou z nich je požiadavka vytvorenia Tureckom kontrolovanej zóny v Sýrii, určenej pre utečencov, ktorá by slúžila aj ako základňa skupín bojujúcich proti Bašárovi Assadovi. To však Ankaru zároveň  stavia do opozície voči Západu.

Kurdská otázka tak zostáva Achillovou pätou zahraničnej politiky Turecka. Ak však včas nezasiahne, bude čeliť prílevu kurdských utečencov a nakoniec aj šíreniu sféry vplyvu IŠ, ktorý sa s dobytím Kobani určite neuspokojí.

Podľa Kerryho aktuálny vývoj v Kobani doterajšiu americkú stratégiu boja proti IŠ „nemení“, pretože straty sú podľa neho iba symbolické. Čo Kerry nevidí, že vplyv teroristov zjavne narastá? Kobani totiž zďaleka nie je jediným miestom, kde ozbrojenci IŠ postupujú bez pozornosti médií. Podarilo sa im získať mnohé dediny a provinčné mestá v rozsiahlych oblastiach západného Iraku, ktorý predstavuje štvrtinu územia štátu.

Samotná vzdušná podpora nefunkčnej irackej armády je úplne nedostatočná. Natíska sa otázka, či Spojené štáty vôbec majú skutočný záujem o vyriešenie situácie, alebo im nekonečná vojna proti terorizmu odštartovaná Georgeom Bushom ml. vyhovuje. Nie je to však veľmi šťastný prístup, pretože sa veci obracajú proti nám všetkým. Ak sa budú USA s tichou podporou Západu držať nastúpeného pasívneho trendu, je možné, a dokonca pravdepodobné, že teroristi z IŠ budú i naďalej žať iba samé úspechy. A tie môžu byť čoraz krvavejšie.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Blízky východ #Kurdi #Kobani