Česká pravica ďalej stráca

Politika nad Vltavou pripomína tenký ľad.

20.10.2014 22:00
debata

Ktokoľvek naň stúpi, vystavuje sa riziku, že skončí premočený alebo že zmizne pod hladinou. K tradičným stranám cítia ľudia nedôveru, no voči novým hnutiam sú takisto obozretní. Babišovo ANO, ktoré sa deklaruje ako alternatíva k opozeraným politikom, síce vedie v rebríčku volebných preferencií a v komunálnych voľbách zažiarilo vo väčšine miest, senátne voľby sa však preň skončili sklamaním – získalo iba štyri mandáty z dvadsiatich siedmich.

Vysvetlenie je prosté: na jednoduché slogany a kult osobnosti Andreja Babiša inštinktívne priaznivo reagujú najmä voliči, ktorí o politike hlbšie nepremýšľajú. Len čo však preváži zodpovedná úvaha, šance hlavných politických subjektov sa vyrovnajú.

ANO má úrodnú pôdu tam, kde zlyhali klasické strany a kde sa môže oprieť nielen o ikonu Babiša, ktorá v predvolebnej kampani hľadela zo všetkých bilbordov hnutia, ale aj o iné osobnosti. Babiš dokáže strčiť nohu do pootvorených dverí. Keď sú však niekde zásluhou dobrej práce tradičných politikov zatvorené, kúzlo ANO hasne.

Budúcnosť Babišovho hnutia sa bude takisto odvíjať od (ne)spokojnosti s plnením sľubov, ktoré dalo pred vlaňajšími snemovými voľbami. Napríklad legislatívna aktivita Babišom riadeného ministerstva financií je nedostatočná a samotný šéf ANO každú chvíľu kritizuje či spochybňuje dohody, ktoré už uzavrel s koaličnými partnermi z ČSSD a KDU-ČSL.

Prekvapením, ktoré vzišlo zo senátneho zápolenia, je sila KDU-ČSL. Mladé vedenie ľudovcov nadviazalo na úspešných partajných predkov, zároveň však preukázalo nezvyčajnú rezkosť pri komunikovaní programu strany a pri kontaktoch s verejnosťou na sociálnych sieťach. Ľudia hlasujú za vládu, čo nie je v Česku úplne bežné, ale zároveň uprednostňujú skôr stredové politické postoje. To nahráva ľudovcom.

Na druhej strane, radikálna ľavica voľby vypustila, sociálnym demokratom neprišli pomôcť disciplinovaní priaznivci opozičných komunistov, a tak ČSSD v Senáte citeľne stratila. Napriek tomu, že sociálni demokrati prišli o mnohé veľké radnice a stratili v Senáte, v hornej parlamentnej komore budú mať ďalej najsilnejší klub. V mestách (vrátane Prahy) zase hocikde šikovne zúročujú nadobudnuté skúsenosti a mieria do lokálnych vládnych koalícií.

Nič to však nemení na skutočnosti, že ČSSD musí v regiónoch hľadať nových lídrov a sústrediť sa aj na svoju ideovú identitu. Ak si však naordinuje ozdravnú kúru včas, môže sa ešte oprieť o pozitívny imidž Sobotkovej vlády.

Veľavravné je, že koalícia vybojovala 19 až 22 mandátov (22 v prípade, že započítame aj nominantov zelených, ktorí trikrát úspešne kandidovali s ľudovcami). Vládne strany môžu byť ako celok spokojné – na rozdiel od TOP 09 a ODS. Občianski demokrati po tom, čo vypadli zo zastupiteľstiev desiatich okresných miest, oslabili sa aj v Senáte – uhrali iba dva obvody.

Zjavne strácajú pevné zakotvenie naprieč republikou. A ich reči o vzkriesení? Len želanie, ktoré je otcom myšlienky. TOP 09 zase stratila punc nového telesa a schytala to za nepopulárneho Miroslava Kalouska, ako aj za rozpory v pražskej bunke, po ktorých stranu opustil i končiaci primátor Tomáš Hudeček.

Voliči nevedia, čo presne chcú. Ale je im jasné, čo nechcú: návrat starej, arogantnej pravice. To je zatiaľ jedno z mála nespochybniteľných volebných posolstiev. Kto z daného stavu vyťaží, je vo hviezdach. ANO – to je len Babiš. Keď sociálni demokrati a ľudovci preukážu, že majú nespochybniteľné autority reprezentujúce zrozumiteľný program, môžu ešte v priebehu volebného obdobia zasadiť oligarchickému projektu citeľnú ranu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #pravica