Zbrane porazme dialógom

Na nedávnej konferencii Centra výskumu ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja krajín Spoločenstva nezávislých štátov, strednej a východnej Európy v Petrohrade preberali dve najdôležitejšie témy: transformáciu týchto štátov a dialóg ako prostriedok prekonania krízy.

24.11.2014 22:00
debata

Vedci, intelektuáli i podnikatelia zo strednej a východnej Európy si na stretnutí položili niekoľko otázok a spoločne na ne hľadali odpovede. Skončila sa vôbec transformácia týchto štátov? Áno, ale viaceré problémy zostávajú. Túto odpoveď počuť v mnohých sférach vedy.

Diskusia sa uzavrela, no problémy sú otvorené. Nevyhnutnou podmienkou integrácie bolo to, aby sa stredná a východná Európa prispôsobila modelu európskych inštitúcií, ďalej finančná podpora transformácie z fondov Európskej únie a samotná ekonomická integrácia.

Máme za sebou konvergenciu (proces zblíženia) krajín strednej a východnej Európy najmä s hospodárskymi či inštitucionálnymi mechanizmami ostatných členov únie? Áno, ale existuje určité „ale“. Tak upozorňujú skutoční a nie samozvaní teoretici, no aj praktici.

Na konvergenciu sa dá pozerať z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP), teda súčtu trhovej hodnoty tovarov a služieb vyprodukovaných v krajine za jeden rok, ktorý sa prepočíta cez paritu kúpnej sily (PKS). Tu ide o výmenný kurz mien dvoch štátov definovaný ako rovný pomeru vnútorných kúpnych síl daných štátov, teda rovný pomeru cenových hladín daných štátov.

Britský týždenník The Economist na základe tohto prístupu raz do roka prepočítava Big Mac Index, čiže porovnáva ceny tohto výrobku v rozličných štátoch. Na tento údaj sa dá tiež pozerať z rôznych uhlov. Skúsení vedci tvrdia, že nepostačuje porovnávanie dvoch ukazovateľov. Tie nič nehovoria. Sú potrebné najmenej tri alebo aj viac.

HDP prepočítané cez PKS sa môže posudzovať z hľadiska každého občana štátu, ale aj z hľadiska každého zamestnaného obyvateľa, či z pohľadu zamestnaného obyvateľa v pomere na teoreticky možnú úplnú zamestnanosť.

Na konvergenciu sa dá pozerať z hľadiska priemerných ukazovateľov celej EÚ, ale aj cez priemerné ukazovatele nových členských krajín. Okrem iného či sa za posledných 25 rokov v štátoch strednej a východnej Európy zlepšila alebo zhoršila skladba národného hospodárstva, rast sa podporoval úvermi, no stúpalo i množstvo produkovaných služieb. Na takmer každom podujatí v akomkoľvek kúte sveta venovanom strednej a východnej Európe sa na oficiálnej scéne alebo v kuloároch hovorí o vzťahoch na osi Ukrajina – EÚ – Ruská federácia.

Jedným zo základných problémov súčasnej Ukrajiny je jej história. Jej západné oblasti boli kedysi súčasťou európskych štátov ako Poľsko-litovská Rzecpospolita, Poľsko, Rakúsko-Uhorsko… Preto majú prirodzenú snahu patriť do EÚ. Východné regióny sa zase usilujú o lepšie vzťahy s Ruskom. Priklonenie sa k jednému či druhému integračnému konceptu viedlo ku konfliktu. Aké je východisko z tejto situácie? Odzbrojenie a rokovania.

Negatívnu úlohu vo vzťahoch Ukrajiny a EÚ zohráva propaganda a niektoré médiá. Aj po sto rokoch je dnes mimoriadne aktuálna najcitovanejšia kniha z oblasti výskumu médií – Technika propagandy v prvej svetovej vojne. Jej autor Herbert Lasswell sa venoval výskumu politických symbolov a stereotypov, od ktorých je veľmi blízko k predsudkom. Od predsudkov zase k politickej demagógii.

V dnešných médiách sa dá spozorovať stereotyp v rovine my – oni alebo naši – vaši vytvorením ideológie „našizmus-vašizmus“. Tento stereotyp cítiť aj v myslení ľudí, s ktorými som hovoril a pochádzajú z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj z EÚ. Stereotyp vytvára určitú schému vnímania, a preto zjednodušuje vnímanie a zrýchľuje uvažovanie.

My a naše úspechy sú vraj výsledkom našich vnútorných vlastností, a nie vonkajších okolností. My a naše neúspechy sú výsledkom vonkajšieho prostredia, a nie našich vlastností. Oni a ich úspechy sú údajne výsledkom vonkajšej zhody náhod, ale nie ich vnútorných vlastností. Oni a ich neúspechy sú výsledkom ich vnútorných vlastností, ale nie vonkajších okolností.

Propaganda nikdy nepomáhala hľadaniu kompromisov či zlepšovaniu vzťahov medzi skupinami ľudí alebo celými krajinami. Nechcel by som, aby v dôsledku propagandy Rusko prišlo o euroúniu, ale ani naopak, aby EÚ prišla o Rusko. Sme súčasťou jednej civilizácie. Vinou propagandy by som nechcel prísť o najbližšieho človeka, ale ani o dobrých známych či priateľov v oboch častiach európskeho kontinentu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #Ukrajina