Očakávané tempo oživenia zostáva pomalé, v dôsledku čoho sa nedarí výraznejšie znížiť trvalo vysokú nezamestnanosť. Pokračuje aj zhoršovanie konkurencieschopnosti Európy v globalizovanom svete.
Je čas konať. Po prekonaní dlhovej krízy potrebujeme nové impulzy zamerané na uvoľnenie investícií. Kríza sa podpísala aj pod túto oblasť, miera investícií sa v porovnaní s rokom 2007 znížila o 430 miliárd eur, teda o 15 percent.
V niektorých členských štátoch bol tento pokles ešte výraznejší. Teraz musíme inteligentným spôsobom zmobilizovať verejné a súkromné finančné prostriedky tak, aby sa každé euro z verejných prostriedkov využilo na vytvorenie nových súkromných investícií bez toho, aby sa pritom vytváral verejný dlh.
Táto nová ofenzíva však nebude prebiehať osamotene. Na splnenie našich cieľov potrebujeme opatrenia na všetkých úrovniach štátnej správy a nasadenie všetkých dostupných pák na strane dopytu aj ponuky. Musíme sa naďalej zaoberať štrukturálnymi faktormi, ktoré zapríčiňujú pretrvávajúci slabý agregátny dopyt, najmä investíciami. Zároveň musíme zvyšovať našu konkurencieschopnosť, mobilizovať potenciálny produkt a posúvať hranice európskej produktivity.
Reakcia na súčasné hospodárske výzvy sa nemôže riadiť zhora nadol. Neexistuje všeliek ani čarovný prútik, ktorým by sa dalo v Bruseli švihnúť. Prosperita a dôvera európskej spoločnosti sa budú dať obnoviť len prostredníctvom kombinácie štrukturálnych, fiškálnych a menových politík na vnútroštátnej i európskej úrovni.
Investičný plán bude s týmito strategickými cieľmi úzko previazaný. Európska centrálna banka už prijala rad dôležitých opatrení na uvoľnenie menovej politiky a zvýšenie jej vplyvu na celkové finančné podmienky. Bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu a v rámci svojho mandátu úplne nezávisle podporovať hospodársku aktivitu.
Argumenty svedčiace o potrebe investičného plánu pre Európu sú dostatočne známe. Miera investícií v únii sa pohybuje v rozpätí 270 až 340 miliárd eur pod hranicou historicky udržateľných noriem. Tento prepad je čiastočne korekciou nadmerných investícií v minulosti. Z jesenných prognóz komisie však vyplýva, že nízka úroveň investícií stále brzdí krehké oživenie v EÚ, najmä v eurozóne. Napriek tomu, že likvidita je viac ako dostatočná, verejné a súkromné dlhy sú aj naďalej vysoké a mnohé subjekty majú preto z hľadiska financovania obmedzený manévrovací priestor. Zároveň existuje mnoho investičných potrieb a ekonomicky životaschopných projektov, pre ktoré sa hľadá financovanie.
Reálne investície brzdí neistota a neochota navrhovateľov projektov riskovať. V záujme povzbudenia investícií a prilákania súkromných investorov a navrhovateľov projektov treba obnoviť dôveru v celkové ekonomické podmienky, vniesť predvídateľnosť a jasnosť do tvorby politík a do regulačných prostredí, vybudovať dôveru v potenciál rozvíjaných investičných projektov a podporovať schopnosť znášať riziko. To sú aspekty, ktorými sa musia zaoberať subjekty verejného sektora na všetkých úrovniach.
Práve tu môže EÚ so svojimi nástrojmi zohrávať jedinečnú úlohu. Komisia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) pripravuje iniciatívu na podporu investícií v objeme 300 miliárd eur, ktorá bude prebiehať tri roky. Jej cieľom je uvoľniť také veľmi potrebné investície a zabezpečiť schopnosť znášať riziko v kľúčových oblastiach, ku ktorým patrí infraštruktúra, vzdelávanie, výskum, inovácie, energie z obnoviteľných zdrojov, digitálna ekonomika, rozvoj malých a stredných podnikov.
V tejto súvislosti je tiež nevyhnutné podrobne preskúmať regulačné prekážky, ktoré bránia investíciám, a v prípade potreby ich odstrániť. Zároveň musíme uvažovať inovatívnejším spôsobom a ďalej uľahčovať rozvoj spoločných finančných nástrojov.
Túto iniciatívu musíme zasadiť do širšej stratégie, v rámci ktorej sa uskutočnia štrukturálne reformy s cieľom modernizovať viaceré oblasti, napríklad energetiku, telekomunikácie a digitálnu ekonomiku, ako aj ambiciózny program týkajúci sa jednotného trhu a opatrenia, ktoré smerujú k vytvoreniu únie kapitálových trhov. Tým vzniknú nové príležitosti pre rast a zamestnanosť. Okrem toho musí byť dostatočne flexibilná, aby umožňovala zohľadnenie rozličných potrieb jednotlivých odvetví a regiónov.
K oživeniu by v neposlednom rade mala prispieť aj zodpovedná fiškálna politika, ktorá bude v jednotlivých krajinách zohľadňovať ich špecifiká a podporí budovanie dôvery potrebnej na investovanie do prosperujúcej budúcnosti Európskej únie.
Jyrki Katainen, podpredseda Európskej komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť
Werner Hoyer, prezident Európskej investičnej banky