Cena ropy a plán B

Posledné mesiace priniesli prudký pokles cien ropy. Kam až cena ropy môže klesnúť a aký bude ďalší vývoj?

26.11.2014 22:00
debata (9)

Globálna finančná kríza, ktorá v mnohých ohľadoch ešte stále prebieha, v počiatkoch priniesla prepad ceny ropy. Klesla z rekordných 147 dolárov za barel na 35. Tento pokles nebol pre globálnu ekonomiku dobrým signálom. Nie je ním ani dnes.

Motoristu pokles ceny ropy poteší, pretože to zároveň prináša aj zlacnenie pohonných hmôt. Menej potešujúce sú však faktory, ktoré tento pokles prinášajú. V konečnom dôsledku totiž znamenajú zhoršovanie stavu a výhľadu globálnej ekonomiky. Pribúdajú štúdiá významných finančných inštitúcií, ktoré na to poukazujú.

Historicky sa zvyšovanie spotreby ropy viaže na ekonomický rast a, naopak, pokles spotreby signalizuje aj pokles ekonomickej aktivity. Pred príchodom ropných šokov v 70. rokoch minulého storočia sa jej cena pohybovala od 10 do 20 dolárov za barel, čo umožnilo obrovský rast, industrializáciu a celkový rozvoj spoločnosti v mnohých oblastiach sveta.

Potom prišli prvé náznaky problémov na Blízkom východe, cena ropy prudko stúpla a ekonomický rast sa dočasne zastavil alebo dlhodobo spomalil. Následný pokles ceny v 80. rokoch výrazne prispel k rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorý prišiel o zisky z vývozu tejto suroviny a nedokázal udržať svoj priemyselno-vojenský komplex.

Obdobie od 70. rokov sa nieslo tiež v znamení rastúceho zadlžovania, čo umožnilo presunúť náklady za vyššie ceny energií do budúcnosti. Dlh však nemôže donekonečna rásť rýchlejšie ako výkon reálnej ekonomiky a práve to potvrdila posledná globálna finančná kríza. Nemožnosť ďalšieho zadlžovania znamenala stratu dôvery na finančných trhoch, sériu závažných krachov a v ich dôsledku aj rast nezamestnanosti a sociálnych nepokojov.

Centrálne banky rozvinutého sveta zasiahli, znížili úrokové sadzby na minimum a začali rozširovať svoje bilancie prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania, aby sa predišlo opakovaniu veľkej depresie z 30. rokov minulého storočia. Zadlžovanie sa zrýchlilo, ceny ropy opäť vzrástli, dôvera finančných trhov sa obnovila. Vyzeralo to, že najhoršie je za nami. Žiaľ, tieto riešenia nemali dlhé trvanie.

Dnes už centrálne banky prakticky vyčerpali možnosti oživenia ekonomiky a súčasný pokles cien nemajú čím ovplyvniť. Podľa niektorých prognóz sa môže cena ropy zredukovať ešte o ďalších 20 dolárov či dokonca viac.

Obrovské investície do ťažby nekonvenčnej ropy v USA sa ukazujú ako neudržateľné, pričom ložiská sa rýchlo vyčerpávajú. Ani ohlásené zníženie ťažby ropy Ruskom či úrokovej sadzby čínskou centrálnou bankou, ktorá na rozdiel od tej americkej, japonskej či európskej túto možnosť ešte má, neprinesú dlhodobejšie zlepšenie.

Problém spočíva v tom, že ťažbu najkvalitnejšej a najlacnejšej ropy už nedokážeme zvyšovať a súčasné smerovanie priemyselnej civilizácie a jej finančného systému sa tak stáva neudržateľným. Závisia totiž od pokračujúceho exponenciálneho rastu obehu peňazí a spotreby energie. Pokles ceny ropy, spôsobený znížením dopytu a schopnosti splácať dlhy, tento predpoklad nahlodáva.

Svet sa ocitol v horšej situácii, ako to bolo pri poslednej globálnej finančnej kríze. Dlh narástol, ďalej sa roztvorili nožnice medzi chudobnými a bohatými, úspory strednej triedy sa stenčili, schopnosť tlmiť dôsledky poklesu ekonomiky sa vyčerpala. Vyčerpávajú sa aj ložiská menej kvalitnej ropy. Vyzerá to tak, že svet nemá pripravený nijaký plán B. Akoby s možnosťou neúspechu nik nerátal.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #ropa