Zeman štiepi spoločnosť

Miloš Zeman sa hrá s českou verejnosťou ako mačka s myšou. Vie, že médiá mu asistujú pri každom jeho kroku a občanom ochotne sprostredkujú každý kontroverzný výrok.

27.11.2014 22:00
debata (10)

Pri návšteve Číny nezabudol urobiť reklamu kreslenému krtkovi, dodržiavanie ľudských práv však komentovať nechcel a použil vysvetlenie, ktoré sme počuli pred vyše 25 rokmi – nemieni zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Pritom o usporiadaní Ukrajiny hovorí bez zábran. V zošnurovanej Číne sa vraj učil, ako stabilizovať spoločnosť. Iste mu na konci 90. rokov nestačila „stabilizácia“ tzv. opozičnou zmluvou s Klausovou ODS.

Na rýchly návrat z Číny český prezident použil lietadlo biznismenov spoločnosti PPF, čím sa postaral o ďalší stupeň prepojenia politiky so súkromnými podnikateľskými aktivitami.

Medzi osoby vyznamenané pri príležitosti štátneho sviatku 28. októbra rovnako ako vlani Zeman zaradil aj svojich podporovateľov z prezidentských volieb, napríklad režiséra Filipa Renča a speváčku Luciu Bílú. Ocenil síce posmrtne Natáliu Gorbanevskú, jednu z ôsmich statočných, čo v auguste 1968 v Moskve protestovali proti okupácii Československa, ale s jej synmi sa dostal do konfliktu pre ignorovanie väzňov svedomia v súčasnom Rusku.

Rýchlo sa vyrovnal i s pankerkami z Pussy Riot, ktoré si nespája s bojom za ľudské práva, ale s pornografiou. V Hovoroch z Lán sa kontroverznými dievčatami inšpiroval a spustil gejzír vulgarizmov, ktorý vyústil do protestov poslucháčov aj pokarhania Českého rozhlasu mediálnymi radami.

Zeman 17. novembra vyhlásil, že slávna študentská demonštrácia pred štvrťstoročím nebola žiadnym krvavým masakrom. Deň, keď by sa malo spomínať najmä na statočných študentov z rokov 1939 a 1989, bol zatienený konfliktom odporcov a priaznivcov Miloša Zemana. Na pódium, kde sa stretli prezidenti štyroch stredoeurópskych štátov, doleteli aj vajíčka. Demonštranti zahraničným hosťom tlieskali, no českého prezidenta vypískali.

Pokus interpretovať incidenty ako happening „pražskej kaviarne“, ktorá drukuje jeho protivníkovi z prezidentskej voľby Karlovi Schwarzenbergovi, však naráža na čísla z prieskumu verejnej mienky: medzi októbrom a novembrom klesla Zemanova popularita o 21 percentuálnych bodov – z 58 na 37.

Hoci v inauguračnom prejave sľuboval, že bude spoločnosť integrovať, darí sa mu pravý opak. Chýbajú veľké politické témy, do ktorých by sa ponoril podobne ako kedysi do inštalovania Rusnokovej úradníckej vlády alebo do rozkladania sociálnej demokracie. O to viac Zeman dbá, aby okolo seba stmeľoval pevné jadro verných, medzi ktorými sa cíti najlepšie, i za cenu straty vlažných sympatizantov. Ak má s rozdelenou spoločnosťou aj iné plány, môžeme len hádať aké.

Jedným z posledných kritizovaných Zemanových vývrtiek bolo vyhlásenie, že na januárové oslavy oslobodenia Osvienčimu pozval hlavy niekdajších spojeneckých veľmocí vrátane ruského prezidenta. Obavy, že dorazí len Vladimir Putin, našťastie zahnal jeho ukrajinský rival Petro Porošenko, ktorý potvrdil účasť ako prvý. Napriek tomu sa na Zemanovo správanie sťažujú aj spojenci v NATO i vláda v Kyjeve. Pritom v zahraničnej politike je posadnutý „stavaním pomníkov“ – úsilím byť mierotvorcom. Túži byť zadobre s EÚ, Izraelom aj USA, ktorých boj s terorizmom vehementne podporuje.

Možno by práve zahraničná politika časom prispela k Zemanovmu upokojeniu. Stoja mu domáce hádky za hanbu v cudzine? Nepoškodí nimi tak svoj obraz, ako aj celej krajiny? Liekom môže byť tiež nezáujem. Český prezident má slabé právomoci. Ak by jeho výtržníctva ignorovali médiá aj politici, demokracia by tým neutrpela.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Miloš Zeman