Rusi sa už dve desaťročia snažia rozčleniť trasy pre svoj plyn smerujúci do Európy. Aj oni si už dávno uvedomili, že závislosť od jednej krajiny – Ukrajiny – môže byť pre nich zničujúca. Najprv postavili Jamal, obchádzajúci Ukrajinu severom cez Bielorusko a Poľsko, aby pred niekoľkými rokmi položili na dno Baltického mora dve línie Severného prúdu (Nord Stream) a priamo sa spojili so svojím najväčším zákazníkom – Nemeckom.
Zavŕšením úsilia Ruska vyriešiť si svoj „tranzitný problém“ raz a navždy mal byť grandiózny projekt – Južný prúd (South Stream). Ibaže do toho prišla opäť Ukrajina: nemožnosť požičať si „lacné peniaze“ vinou sankcií Západu a ďalšie nepríjemnosti, ako je nízka cena ropy, ktorá znamená poloprázdny štátny rozpočet, a neústupčivosť Európskej komisie brániacej Gazpromu, aby si rezervoval celú rúru len pre ruský plyn.
Samozrejme, po ohlásení zámeru Moskvy presunúť koncovku plynovodu Južný prúd z Bulharska do Turecka sa vynorila otázka, či komisia neuprednostňuje záujmy jedných pred druhými, veď Nemecku pri Severnom prúde údajne ustúpila.
V tomto prípade sa však treba Bruselu zastať, lebo zatiaľ poskytol iba čiastočnú výnimku, ktorú by bolo možné očakávať aj pri Južnom prúde. Takéto „čiastočné riešenie“ však Rusom nestačí. Treba si uvedomiť, že prípadné úplné zarezervovanie kapacity len pre Gazprom by mohlo zacementovať jeho pozíciu monopolného dodávateľa v našom regióne. Naproti tomu prístup iného než ruského plynu do Južného prúdu by viedol k nárastu konkurencie medzi dodávateľmi a k zvýšeniu našej energetickej bezpečnosti.
Celkom prekvapujúco sa o slovo prihlásil aj Eustream, slovenský prepravca ruského plynu, ktorý si doteraz bezstarostne užíval plody minulosti. No ruské riešenie „ukrajinského problému“ mohlo byť smrteľnou ranou aj pre nás. Ak by vyschlo ukrajinské potrubie, aj vinou Južného prúdu, ani to slovenské by pravdepodobne neskončilo lepšie. Eustreamu však slúži ku cti, že v tejto kritickej chvíli, keď ešte ani Putinovo rozhodnutie nebolo známe, zdvihol hlavu a prišiel s alternatívnym nápadom – plynovodom Eastring (Východný kruh), ktorý ho spojí s Balkánom.
Prečo je to dôležité? Lebo ruský aj azerbajdžanský a v budúcnosti možno i blízkovýchodný plyn skôr či neskôr pritečú na Balkán a odtiaľ ho bude môcť Eustream prepraviť ďalej na západ. Takisto Eastring umožní odberateľom z týchto štátov nakupovať plyn na likvidných plynárenských trhoch západnej Európy.
Balkán je v súčasnosti jedným z najmenej prepojených regiónov na starom kontinente, navyše s chýbajúcimi možnosťami prepravovať komoditu diverzifikovanými trasami a reverzom. Aj preto sa dá očakávať výrazné smerovanie eurofondov a hádam aj súkromných investícií do tohto priestoru. Jeho význam ešte zvýrazní očakávaný obchodný plynárenský uzol na turecko-gréckej hranici, prípadne ťažba bridlicového plynu v Čiernom a Stredozemnom mori.
Je dobré, že Eustream aktívne prichádza s nápadom, ako sa stať súčasťou riešenia. No od slov k činom je ešte dlhá cesta, ktorá si vyžiada mnoho diplomatického úsilia. V tomto smere mu môže výrazne pomôcť angažovanie bývalého českého premiéra, ktorý sa popasoval s plynárenskou krízou v roku 2009. Úspešne.
Južný prúd vyzerá byť mŕtvy, nech teda žije Eastring! A nebuďme zbytočne skromní, určite je lepšie viesť, ako byť vedený.