Český ekonóm, ktorého profesor Lubomír Mlčoch, predstaviteľ českej morálnej ekonómie a člen Pápežskej akadémie spoločenských vied, vo svojom laudácio označil za bádateľa, ktorý prispel „k hlbokému pochopeniu filozofie ekonomickej vedy“.
Klusoň v posledných dvadsiatich rokoch mal na rozdiel od mnohých iných dosť odvahy stať sa kritikom neoliberálnej ekonómie za to, že „odstavila hodnoty solidarity, kooperácie a sociálnej spravodlivosti na vedľajšiu koľaj“. Je dodnes presvedčeným zástancom potreby etických pravidiel, porušovanie ktorých podľa neho „predstavuje vážne ekonomické a sociálne hrozby“.
Zamýšľa sa nad spoločenskou zodpovednosťou korporácií, nad potrebou všeobecne prijateľného etického podnikateľského kódexu. Prekážkou postihu neetického a nezodpovedného správania v podnikaní je podľa neho to, že spoločnosť ako taká nepovažuje takéto správanie za dosť škodlivé.
Pred viac ako rokom aj pápež František vo svojej exhortácii – apoštolskom napomenutí Evangelii gaudium (Radosť evanjelia) vyjadril svoju predstavu o ekonómii. Zhrnul ju do niekoľkých nie a áno. Povedal nie ekonómii nadvlády peňazí, peniazom, ktoré panujú namiesto toho, aby slúžili.
Povedal nie ekonómii sociálneho vylúčenia a nerovnosti, ktorá je „koreňom každého sociálneho zla“. Nie spoliehaniu sa len „na slepú moc a neviditeľnú ruku trhu“. Nie teóriám, „ktoré tvrdia, že bohatnutie bohatých časom vytvorí blahobyt aj pre chudobných“, teóriám, „ktoré predpokladajú, že ekonomický rast podporený voľným trhom dokáže sám od seba vyprodukovať väčšiu rovnosť a začlenenie ľudí do spoločnosti vo svete“.
Povedal nie i ekonómii konzumu, ktorá v spoločnosti s príkrymi sociálnymi rozdielmi skôr či neskôr povedie k násiliu. Po mnohonásobnom nie v bode číslo 203 exhortácie naznačil svoje áno: „Ľudská dôstojnosť každej osoby a spoločné dobro všetkých sú pojmami, ktoré by mali zvnútra utvárať podobu celej ekonomickej politiky.“
Ako prekonať „absolútnu dichotómiu medzi ekonómiou a spoločným sociálnym dobrom“, teda medzi dnes dominujúcimi ekonomickými vzťahmi, „zbožšteným trhom“ a spoločným dobrom? Nemôže nikoho prekvapiť, že pápež František odpoveď na túto otázku, ktorú si sám položil, hľadá v otvorenosti voči transcendentnosti, t. j. Bohu. A že predstavitelia morálnej ekonómie ju hľadajú v etike.
Nová sociálnodemokratická iniciatíva Dobrá spoločnosť nachádza východisko v demokratickej politike založenej na hodnotách, v obnovení dominancie sociálnych dobier ako sú sociálna inklúzia, vzdelanie a zdravie nad záujmami trhov, v ochrane práv jednotlivcov a v novom demokratickom partnerstve medzi jednotlivcom a štátom, v prerozdeľovaní bohatstva a moci. Ekonomická filozofia Dobrej spoločnosti je v udržateľnom rozvoji, z ktorého profitujú všetci a nie iba horných desaťtisíc.
Nevedno, či iba preto, že Vianoce sú oslavou rodiny, alebo i v snahe podporiť budúce referendum iniciované Alianciou za rodinu, sa pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na prvú adventnú nedeľu 2014 sústredil iba na rodinu. Škoda, že ho nevyužil na hlbšie zamyslenie, čo je príčinou nedostatku pracovných príležitostí a nezamestnanosti, ktorá mnohých „núti na dlhé obdobie opustiť svoje rodiny“.
Prečo sa v mnohých rodinách „mzdy pohybujú okolo zákonného minima, čo nespĺňa podmienky spravodlivej rodinnej mzdy, podľa sociálnej náuky cirkvi“. Odvolávajúc sa sociálnu náuku cirkvi „o prednostnej láske k chudobným, ktorí často nemajú dosť síl ani možností sami obhajovať svoje práva a dôstojnosť“ i v tejto časti pastierskeho listu sa pohľad zúžil iba na rodinu.
Od čias Leva XIII., ktorého sociálna encyklika Rerum novarum (1891) sa stala inšpiráciou neskorších sociálnych encyklík cirkvi, existuje v cirkvi zhoda, že starostlivosť o spoločné dobro prináleží štátu.
„Na základe princípov subsidiarity i solidarity a s vážnou snahou o politický dialóg i vytváranie konsenzu štát zastáva veľmi dôležitú úlohu, ktorú v snahe o integrálny rozvoj všetkých nemožno delegovať,“ dodáva pápež František.
Štát starostlivosť o spoločné dobro bude však schopný plniť iba vtedy, ak sa podarí postaviť vládu demokratickej politiky nad vládu trhov a zastaviť delegovanie rozhodovacích právomocí „nezávislým odborníkom“, ktorí rozhodujú bez politickej zodpovednosti a legitimity.
Mnohé zlá ako rast nerovností vnútri štátu a medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, environmentálnu degradáciu, finančné a ekonomické krízy a pod. nemôže riešiť iba jediný štát. Ako dosiahnuť starostlivosť o spoločné dobro v domácich i medzinárodných ekonomických vzťahoch, zostáva najväčšou adventnou výzvou ekonómie.