To, čo je dobrá správa pre motoristov, je zlá správa pre ropný priemysel a jeho ďalší vývoj. Situácia na trhu s ropou sa totiž v súčasnosti podobá na situáciu na trhu s hypotékami, keď po prudkom raste cien nehnuteľností nasledoval ich prudký pokles. Celá situácia vyústila do globálnej finančnej krízy. Dnes je však v stávke ešte viac. Energia a jej dostupnosť hrá v našich životoch rozhodujúcu úlohu. Aj preto môžu byť dôsledky globálnej energetickej krízy horšie, ako to bolo v prípade hypoték.
S pokračujúcim poklesom ceny ropy čoraz viac analytikov varuje pred negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Ukazuje sa, že tak, ako bol ekonomický rast po roku 2000 poháňaný rastom cien nehnuteľností, po roku 2009 bolo motorom rastu zvyšovanie ceny ropy. V oboch prípadoch však táto situácia nebola udržateľná, pretože dochádzalo k extrémnemu zadlžovaniu za predpokladu, že ceny „nikdy neklesnú“.
V prípade hypoték množstvo dlhu nevznikalo na základe schopnosti dlžníka splácať úver, ale na základe aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti. Rovnako tak v energetickom sektore boli pôžičky postavené na rastúcej finančnej hodnote ropy, poháňanej samotnými úvermi, ale nie skutočnej schopnosti energetických firiem úspešne ju vyťažiť a úver splatiť.
Situáciu, keď udalosti naberú opačný zvrat a ceny začnú prudko klesať, nazývajú odborníci tzv. momentom Minského. Ten nesie meno amerického ekonóma Hymana Minského, ktorý sa zameriaval na príčiny vzniku finančných kríz. Formuloval hypotézu finančnej nestability, podľa ktorej po fáze úverových boomov v čase hojnosti nasleduje fáza úverovej kontrakcie ústiacej do ekonomických problémov.
Podľa Minského je takýto vývoj v neregulovanom voľnom trhu prakticky nevyhnutný a vyplýva z podstaty jeho fungovania. Medzi ostatnými ekonómami však nebol veľmi obľúbený, pretože ako jedno z riešení navrhoval regulácie trhu vládou a centrálnou bankou, ktoré by podobným cyklom bránili a zmierňovali ich negatívne dôsledky.
Minsky bol tiež veľkým odporcom deregulácie, ku ktorej došlo v 80. rokoch minulého storočia a ktorá bola prijatá po ekonomickej depresii v 30. rokoch, aby sa zabránilo jej opakovaniu. Jeho práca bola zaujímavá, ale do súčasnosti zostala prakticky ignorovaná a nezohráva úlohu pri rozhodovaní politikov a bankárov.
Jedným z dôsledkov je aj momentálna ropná bublina. Tá je ešte len vo svojich počiatkoch, ale už teraz mnohí počítajú straty. To, čo sa zdalo ideálnou a bezpečnou investíciou pri cene ropy nad 100 dolárov za barel, sa pri cene ropy pod 60 dolárov mení na nočnú moru. Dobré dlhy sú zrazu zlé.
Kým hypotekárna bublina položila iba investičnú banku Lehman Brothers, ropná bublina hrozí položiť celé štáty. Krachujúca Venezuela či devalvujúce Rusko sú iba prvými náznakmi problémov, ktoré prináša koniec bubliny na trhu s ropou. Nekonvenčné zdroje ropy nikdy neboli skutočnou náhradou za starú, dobrú konvenčnú ropu, len sa tak chvíľu javili vďaka eufórii investorov, ktorí zacítili príležitosť rýchlo zbohatnúť.
Súčasný pokles ceny ropy nik neplánoval ani nejde o sprisahanie Arabov či Američanov proti Vladimirovi Putinovi. Ide len o prejav fungovania mechanizmov voľného trhu, ktoré naprávajú to, čo sa centrálne banky pokúsili maskovať svojimi zásahmi. Môžeme iba dúfať, že situácia sa nakoniec upokojí a nevraživosť medzi Východom a Západom sa neskončí tým najhorším, teda vojnou.