Vďaka tomu sa stala hlavnou opozičnou stranou voči novovzniknutej, konzervatívcami vedenej koaličnej vláde.
Vzostup Syrizy sa potvrdil aj v európskych voľbách v máji 2014, v ktorých zvíťazila. Jej vedúce postavenie v aktuálnom volebnom súboji potvrdzujú i prieskumy verejnej mienky. Očakáva sa teda, že voľby 25. januára privodia zrod vlády vedenej práve touto stranou.
Z pohľadu európskych elít a veriteľov Grécka, ktorí na Grékov uvalili program brutálnych úsporných opatrení s cieľom zachrániť európske banky, ide o rušivý prvok. Od začiatku roku 2010 Syriza vystupovala proti tzv. ozdravnému programu tvrdením, že situácia sa len zhorší, a to napriek tomu, že program vytvorí pre európske financie priestor na dýchanie. O päť rokov neskôr sa tieto predpovede potvrdili.
Ekonomika sa zmenšila o viac ako pätinu. Miera nezamestnanosti sa strojnásobila, pričom zasiahla najmä mladých ľudí, ktorí masovo emigrujú. Sociálny štát sa rozpadáva a rozmohla sa sociálna mizéria i strednej vrstvy obyvateľstva a pauperizácia chudobných.
Syriza navrhuje radikálnu zmenu tak, aby sa grécke hospodárstvo odrazilo od dna a široké masy sa postavili opäť na nohy. Je pochopiteľné, že európske a grécke elity majú obavy. Ich privilegované pozície sú ohrozené. Majú strach zo zmeny, pretože „po arogancii prichádza prekliatie a katarzia“, ako hlásali staré grécke tragédie a ako v nedávnom článku pripomenul líder Syrizy Alexis Tsipras.
Jeho strana presadzuje národný plán obnovy, ktorý by mal nahradiť súčasný ekonomický ozdravný program. Stojí na štyroch pilieroch: boj proti humanitárnej kríze, opätovné naštartovanie ekonomiky a presadzovanie spravodlivosti v daniach, zvýšenie zamestnanosti a napokon transformácia politického systému s cieľom prehĺbiť demokratický proces.
Každý z týchto pilierov pozostáva z podrobne rozpracovaných politických opatrení. Rastové iniciatívy zahŕňajú aj dvojročný program tvorby pracovných miest i založenie banky pre verejné investície a dvoch štátnych veriteľských inštitúcií. Tie by sa zameriavali na zabezpečovanie likvidity farmárom, malým a stredným podnikateľom.
Pokiaľ ide o štátny dlh, Syriza navrhuje zorganizovať celoeurópsku konferenciu, na ktorej by sa prediskutovali otázky týkajúce sa nadmerného zadlženia a hľadali sa riešenia v zmysle londýnskej konferencie z roka 1953, ktorú zvolali s cieľom vyriešiť vojnové dlhy Nemecka. Ľavicovej opozícii ide o to, aby sa veľká časť štátneho dlhu odpísala a aby sa splátky zvyšku dlhu indexovali podľa miery rastu krajiny. Na európskej úrovni by vláda Syrizy uprednostnila kvantitatívne úľavy a nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou, ako i vylúčenie štátnych investičných programov z prísnych pravidiel Paktu stability a rastu.
Syriza bude musieť čeliť mnohým problémom na domácej aj európskej úrovni. V Grécku sa budú proti zmenám stavať veľké podniky, strany presadzujúce úsporné opatrenia i masmédiá. Opozícia sa objaví aj medzi európskymi elitami, ktoré budú na Syrizu vyvíjať maximálny tlak, prípadne sa budú pokúšať ju korumpovať.
Vo všeobecnosti bude musieť Syriza zostať verná svojim volebným sľubom a zároveň bude musieť predložiť vládny program. Ako uviedol profesor ekonómie a kandidát na poslanca za túto stranu Yanis Varoufakis: „Syriza má možnosť transformovať Grécko a zmeniť smerovanie európskej histórie. Je to však úloha, pri ktorej Odyseova cesta pripomína prechádzku parkom."
(Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.)