Akademik Baláž obhajoval v médiách povinnosť sporiteľov za čo najvyššiu sumu nakúpiť doživotný dôchodok, aby nezodpovední ľudia neminuli pri výplate „na ruku“ nasporené prostriedky na spotrebu. Zároveň obhajoval benevolentné podmienky pre komerčné poisťovne potrebou konkurencie, lebo inak by vraj nemali o výplatu dôchodkov záujem. Bohužiaľ, tieto dve tvrdenia sú nekompatibilné.
Životné poisťovne si do zákona vylobovali „vlastné vierohodné predpoklady“ pre úmrtnostné tabuľky. Teda nemajú povinnosť použiť jediné relevantné tabuľky poskytované štatistickým úradom na základe skutočného demografického vývoja. Štátom určený vek odchodu do dôchodku je však nadviazaný na tabuľky štatistického úradu, ktoré sa každoročne aktualizujú. Poisťovne by mali do vzorcov použiť vždy aktuálne úmrtnostné tabuľky. Je zbytočné vymýšľať vierohodné predpoklady, ak dokážu poistní matematici správne zostaviť vzorec na výpočet parametrov doživotného dôchodku.
Komerčné poisťovne mali o to jednoduchšiu úlohu. Vzorce síce spadajú pod dohľad NBS, ale úmrtnostné tabuľky sú čistou stredovekou alchýmiou. Do vzorca o všetkých neznámych tak stačí dosadiť maržu, požadovanú poistnú rezervu a tabuľky sa dajú k tomu prispôsobiť. Keďže nie je ani jedna známa premenná vzorca, ťažko potom relevantne porovnať ponuky jednotlivých poisťovní. Medzi vierohodné predpoklady sa často dostáva formulácia, že dobre zarábajúci ľudia s vyšším vzdelaním viac dbajú o svoje zdravie a preto je predpoklad, že sa dožijú vyššieho veku. Politici tvrdia, že druhý pilier je práve pre túto skupinu obyvateľov. Často však práve títo ľudia pre stres, termíny a duševnú náročnosť ich práce odsúvajú svoje zdravie na vedľajšiu koľaj. Aj to sa odzrkadľuje aj v úmrtnostných tabuľkách.
Na alchýmiu úmrtnostných tabuliek som pred rokmi upozorňoval aj v tomto denníku na príklade vtedajších českých penzijných fondov. Vylobovali si možnosť zmeny úmrtnostných tabuliek na základe vlastných prepočtov poistného kmeňa. Keďže mali povinnosť zverejniť tieto upravené tabuľky, dozvedeli sme sa, že rozdiel v dožití pri niektorých fondoch bol 11 rokov oproti štatistickému úradu. O toľko fondy predpokladali dlhšiu životnosť svojich klientov. Tu však penzie vyplácali samotné penzijné fondy, ktoré poznali svoj kmeň.
Jediná istota života je, že sa skončí smrťou. Základnou otázkou hry poisťovní je, kedy smrť príde. Slovenské komerčné poisťovne si asi vyveštili, že budú mať len zdravých, zodpovedných a dlho žijúcich poistencov…
Obava z toho, že komerčné poisťovne nebudú mať o výplatu slovenských dôchodkov z druhého piliera záujem, je scestná. Kto si dá uniknúť možnosť, aby cez jeho spoločnosť v budúcnosti pretieklo s príslušnou maržou takmer 6,5 miliardy eur? To je zhruba aktuálny majetok sporiteľov v druhom pilieri. Na trhu sú zatiaľ len tri komerčné poisťovne pre výplatu doživotných dôchodkov z druhého piliera. Je predpoklad, že ich počet stúpne. Čakanie na jasnú legislatívu je lacnejšie ako ustavičné prispôsobovanie sa prípadným predpokladaným novelizáciám zákona.
S povinnosťou nákupu anuity v komerčnej poisťovni mala ísť do zákona ruka v ruke povinnosť pre poisťovne použiť na výpočet jediné relevantné úmrtnostné tabuľky vydávané štatistickým úradom. Ešte stále majú zákonodarcovia čas na opravu. Druhý pilier má byť o zásluhovom sporení, nie o životnom poistení. V aktuálnej ponuke poisťovní totiž znova prevláda solidarita.