Prečo? Lebo máme systém poplatkov za objednávanie sa v ambulanciách, ktorý z lekárov robí neslušných a neschopných vydriduchov priživujúcich sa na tých, čo si musia vážiť svoj čas.
Nie je normálne pýtať si peniaze za to, že sa s niekým dohodneme na čase stretnutia (poskytnutia služby). Naozaj neexistuje veľa profesií, kde by za dohodu „príďte vtedy a vtedy“ od nás protistrana čakala peniaze. Je to jednak preto, že takto nás vychovali a považovali by sme to za neslušnosť a neúctu, a jednak takáto dohoda pomáha obom stranám lepšie si plánovať svoj čas. Okrem lekárov hádam neexistuje iná profesia, ktorá by si dala schváliť poplatky za objednávanie.
Nie je ani motivujúce dovoliť poplatky za objednávanie. Jedna lekárka si napísala na dvere, že kto sa objedná, zaplatí desať eur, kto nie, môže rátať s čakaním dve až štyri hodiny. Prečo? Pretože existencia poplatku núti vydriduchov, aby jasne rozlíšili benefit – medzi tými, čo platia, a tými, čo neplatia, a maximalizovali výnos z poplatkov. Vydriduchovia majú pritom vždy poruke jasné zdôvodnenie svojho obchodného modelu: dovoľuje to zákon a vyšší územný celok, takže zodpovednosť padá na štát, kým výnos je príjmom lekára.
Za čo platíme? Mnohí radi zaplatia za to, aby si mohli lepšie plánovať svoj čas – vážia si svoje dve až štyri hodiny viac ako desať eur, či už preto, lebo musia byť v práci, alebo majú malé deti a žiaden čas na zabíjanie.
V poriadku, no čo má s tým lekár, aké extra náklady mu vznikajú tým, že si dohodne pacienta na konkrétny čas? Žiadne. Slovom nula. Len ryžuje na vydieraní: čakaj alebo plať. Ryžuje na oligopolistickej, či monopolistickej štruktúre trhu a našej preferencii.
Takéto ryžovanie má distribučné i hospodárske dôsledky. Na Slovensku je veľká časť nákladov na zdravotníctvo nepoistená. Vysoké sumy platíme z vlastného vrecka a poplatky patria k nim. Kto si ich môže, alebo musí dovoliť, má lepší prístup k službe, kto nie, horší.
Pritom problém je práve v skupine tých, čo inú možnosť nemajú, ako si priplatiť. A to vo verejnom zdravotníctve, nie v nejakých luxusných klinikách, ktoré pracujú mimo systému verejného poistenia.
Problém spočíva aj v dôsledkoch na hospodárstvo Slovenska. Ľudia vysedávajúci v čakárňach vyrábajú nášmu štátu straty. Pritom každý sedliak vie, že je škoda nechať výrobný faktor ležať ladom.
Zdravotníctvo je dnes už nadávkou a skeptickou vysvetlivkou pre všetko, kde niečo nefunguje. Pritom často nejde o ukradnuté milióny, ale o rozhranie systém – klient, čiže o správanie sa lekárov a personálu voči pacientom. Poplatky konzervujú a zhoršujú manažment v ambulanciách. Mimochodom, manažment, ktorý by mohol byť súčasťou diferenciácie platby a výkonov poisťovňami na základe kvality.
Boli a sú lekári, ktorí nepodľahli mamone a chamtivosti. Napríklad detské lekárky, ktoré zadarmo objednávajú deti, lebo preferujú spokojnosť a zdravie pred hotovosťou navyše. Tvrdia, že čakáreň plná chorých ľudí nikomu k zdraviu nepomôže a zvyšuje náklady poisťovní. Sú aj takí lekári, ktorí praxou a slušnou výchovou dospeli k tomu, že automatické objednávanie sa je výhodou pre všetkých.
Normálnym ľuďom nenapadne pýtať si peniaze za to, že sa s niekým dohodnú na čase stretnutia. Pomôžme lekárom, ktorým sa kedysi nepáčili dvadsaťkorunáčky, ale páči sa im desať eur, a rýchlo zrušme nenormálne poplatky, kým sa nerozšíria do celej spoločnosti.