Zavŕšilo sa absolútne panstvo stredoľavého hnutia PASOK a konzervatívnej Novej demokracie, ktoré sa striedali pri moci či ťahali spolu za jeden povraz. Tsipras sľubuje, že sa skončí dominancia politických a podnikateľských rodín, ktoré vládli krajine od roku 1980, priviedli ju najprv k euru a potom k bankrotu. Podarí sa mu to?
Tsiprasova Syriza bola pred parlamentnými voľbami 18. júna 2012 malá, štvorpercentná ľavicovo orientovaná strana vychádzajúca z utopických pozícií. Korupcia vrcholných politikov, vlečúca sa ekonomická a sociálna kríza a následné pobúrenie verejnosti viedli široké vrstvy voličov k tomu, že začali hľadať spásu v nových politických subjektoch, dokonca aj vo fašistickom Zlatom úsvite. Syriza vtedy obsadila druhé miesto s 26 percentami hlasov. Bez toho, aby jej vedenie zmenilo programové ciele a rétoriku. Ale náhle to bola iná strana, už išlo o veľa.
Najväčšie grécke mestá s tisícami nezamestnaných, pracujúcich, ktorí stratili väčšinu príjmov, ale aj malí a strední podnikatelia, ktorí prišli o majetok, 25. januára 2015 už hromadne hlasovali za Syrizu. Tsipras v prvom povolebnom prejave v Aténach ani raz nespomenul slovo ľavica. Hovoril o víťazstve ľudu.
Sociálnodemokratický PASOK Andreasa Papandreoua a Kostasa Simitisa, ktorý vytvoril moderný grécky štát, získal iba 4,7 percenta hlasov. Nová demokracia je druhá, ale uprednostnilo ju iba 27,8 percenta voličov. Od včera už bývalý premiér Antonis Samaras sa usiloval po roku 2012 udržať Grécko v eurozóne, pristúpil k reformám, znížil štátne výdavky. Pritom si dal veľmi záležať, aby nenarušil záujmy veľkopodnikateľských rodín. Urobil všetko, čo bolo dohodnuté s tzv. trojkou (Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka), nedokázal však vytvoriť grécky plán rozvoja.
Teraz sa politická mapa krajiny pod Olympom zásadne zmenila. Okrem Syrizy sa k slovu dostáva nová centristická strana Potami (Rieka) vedená novinárom Stavrosom Theodorakisom, euroskeptickí pravičiari – Nezávislí Gréci (ANEL) na čele s Panosom Kamenosom. Žiaľ, stále si udržuje sympatie časti verejnosti aj Zlatý úsvit (6,3 %), ktorého polovica poslancov sedí vo väzení.
Syriza napriek bonusu 50 mandátov nezískala absolútnu väčšinu v 300-člennom parlamente (149 poslancov). Nová vláda je preto koaličná. Čo má ľavicová Syriza a pravicový ANEL spoločné? Voličov. Podporili ich rovnaké sociálne vrstvy, nezamestnaní, bežní pracovníci, drobní podnikatelia, maloroľníci…
Tsipras symbolizuje požiadavku podstatnej časti verejnosti, aby sa zmenila cesta, ktorou dosiaľ Grécko kráčalo. Pripravuje sa na konflikt s Európou? Bude riskovať, že krajina opustí eurozónu? Voliči mu na to nedali príkaz. Rokovania EÚ so Syrizou sa začali prakticky už pred voľbami. V najbližších hodinách priletí do Atén predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a šéf skupiny ministrov financií členských štátov eurozóny Jeroen Dijsselbloem. Francúzsky prezident François Hollande a taliansky premiér Matteo Renzi už pozvali Tsiprasa do Paríža a Ríma.
Ekonomická a politická kríza nie je výlučnou záležitosťou Grécka, ešte hlbšia kríza hodnôt môže rozhádzať dosiaľ dominantné sily aj inde. Grécko sa v roku 2010 stalo najhorším vzorom pre ostatné európske ekonomiky, ale dnes môže byť príkladom, ako sa netradičné sociálne a politické hnutia pokúšajú nájsť novú rovnováhu medzi silami práce a finančnej nadvlády. V nasledujúcich mesiacoch sa budú hľadať odpovede na otázku, ako má vyzerať nová tvár Európy. Bude závisieť od politických vodcov, či pochopia, čo hľadajú milióny občanov a či nájdu zo zložitej situácie východisko. Alexis Tsipras má len štyridsať rokov, predstavuje novú generáciu Európy.