To všetko opakuje v rozličných variáciách ten, kto najskôr prvý pilier podlomil – Ľudovít Kaník.
Bez vzniku nezmyselného druhého piliera by mala dnes Sociálna poisťovňa o 6,5 miliardy eur viac, štát by ju nemusel dotovať a prvý pilier by pokračoval tak, ako ho v roku 2004 nastavil vtedajší minister práce. Teraz ožobráčený pilier používa ako argument, prečo nemajú ľudia investovať cez dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) svoje odvody do štátnej poisťovne, ale na kapitálový trh.
Naozaj si niekto myslí, že súčasnému politikovi viac záleží na tom, aby boli vysoké penzie o 40 rokov, ako na tom, aby tu a teraz zarábali a mali závratné zisky DSS? Keby bolo 6,5 miliardy v prvom pilieri a druhý by vôbec neexistoval, tak by aj momentálne dôchodky boli na solídnejšej úrovni, ba Sociálna poisťovňa by si mohla tvoriť rezervu do budúcnosti. A to nepočítame náklady, ktoré budúcim dôchodcom zožrala bombastická reklama lákajúca na švajčiarske dôchodky, peniaze pre agentov, ktorí získavali ovečky, či poplatky, z ktorých si DSS pohodlne tvoria zisky.
Nik z autorov druhého piliera nevysvetlil, prečo je pre štát výhodné v súčasnosti za vysoké úroky požičiavať si na výdavky, ktoré budú aktuálne až o 20–40 rokov. A prečo Kaník nebráni jedno svoje dieťa – nastavenie prvého piliera, ale všetku energiu venuje iba tomu druhému, kapitalizačnému pilieru, z ktorého plynú zatiaľ istoty iba pre DSS?
Ochromený prvý, priebežný pilier mali po odklone odvodov do druhého podľa jeho autorov Ľudovíta Kaníka a Ivana Mikloša sanovať prostriedky z privatizácie a z hospodárskeho rastu, teda zo štátneho rozpočtu. Dnes ho označujú za neživotaschopnú obludu, ktorej nezostane v budúcnosti na dôchodky ani cent. Preto má byť spásou druhý pilier, ktorý podľa jeho obhajcov má vyriešiť demografický problém.
Zaujímavé je, že po desiatich rokoch zhoršujúcej sa demografie nebyť druhého piliera, nemala by Sociálna poisťovňa problém s vyplácaním dôchodkov i pri 14-percentnej nezamestnanosti. Niekedy sa zdá, akoby analytici, ktorí šermujú katastrofickým demografickým vývojom, boli platení na objednávky DSS, lebo úplne abstrahujú od rastu produktivity práce, nových technológií, objavov atď. To, čo tvrdia, by platilo len vtedy, keby sa život úplne zastavil.
Vezmime si fakt, koľko ľudí v poľnohospodárstve nás stačí uživiť a koľko ich tam muselo pracovať pred pár rokmi. Alebo to, akými skokmi sa rozvíjajú informačné technológie… Kaník omieľa svoju lož, že za slabú výkonnosť druhého piliera môže Ficova vláda. Vraj preto, lebo prechodne zaviedla povinnosť DSS polročne vyhodnocovať investovanie s tým, že v prípade záporných výsledkov by museli investorom straty dorovnávať.
Údajne preto DSS popredali výnosné akcie. Pravdou však je, že pred týmto opatrením investovali do akcií iba niečo vyše šesť percent prostriedkov. Ak odhadovali, že budú výnosné, nik im nebránil akcie nakupovať. Lenže to neodhadovali, neriskovali, takže výnosy sa nedostavili.
Aj v iných štátoch však utrpeli prví dôchodcovia v druhom pilieri rovnaký šok ako na Slovensku. Keď dostali prvé penzie z druhého piliera Poliaci, vyšiel im dôchodok 23,65 zlotého k takmer 900 zlotým z prvého piliera.
Čile sa stalo pre Kaníka a spol. v tomto prípade vzorom. Keď sa tamojší dôchodca, ktorý 24 rokov pravidelne odvádzal platby na svoj účet v DSS, rozhodol odísť do dôchodku, poistný trh mu vygeneroval doživotnú mesačnú rentu 315 amerických dolárov. Pritom jeho kolegovia v priebežnom systéme s jeho, na miestne pomery slušným, platom (950 USD) odchádzali s mesačným dôchodkom okolo 700 dolárov.