Globálna banka HSBC a tí druhí

Kauza druhej najväčšej globálnej banky HSBC sa v týchto dňoch stala topsprávou v printových i elektronických médiách. Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) združujúce žurnalistov z vyše 65 štátov spolu s poprednými denníkmi vo Veľkej Británii, Francúzsku a pod. zverejnili informácie o skrývaní účtov v tejto banke vo Švajčiarsku.

21.02.2015 11:00
debata (2)

V prevažnej väčšine prípadov na ne uložili finančné prostriedky predstavujúce daňové úniky pre štáty, v ktorých sú majitelia účtu doma. Na viacerých účtoch sa našli i peniaze získané trestnou činnosťou rozličného druhu, z prania špinavých peňazí a pod.

Pred májovými voľbami do britskej Dolnej snemovne sa uniknuté informácie stali súčasťou volebnej kampane. Donori vládnej Konzervatívnej strany, členovia Dolnej i Hornej snemovne za túto stranu, sú medzi tými, ktorí si viedli účty vo švajčiarskej vetve HSBC. V čase, na ktorý sa uniknuté údaje vzťahovali, bol prezidentom HSBC Stephen Green, neskorší minister pre obchod a investície za konzervatívcov.

Ed Miliband, líder opozičnej Labouristickej strany, napadol bývalého pokladníka Konzervatívnej strany lorda Finka za vyhýbanie sa plateniu daní. Fink to zľahčil. Vraj keby bol chcel, mohol ušetriť na platení daní majetok, ale schéma, ktorú využil, bola iba „slabá káva“.

Ani opoziční labouristi však nie sú celkom čistí. Aj niektorí z donorov ich strany sú na zozname švajčiarskej HSBC. Okrem toho voliči im nezabudli, že najrýchlejší rast daňových úľav pre Nebritov žijúcich vo Veľkej Británii sa dosiahol v čase vlády labouristov v rokoch 1997 až 2007. Kto najviac vyťaží z tohto posledného úniku informácií o praktikách HSBC v blížiacich sa voľbách, teda ešte nevieme povedať.

Nejde o prvú kauzu

Prípad HSBC nie je ani prvou, žiaľ, asi ani poslednou kauzou tohto druhu. Pred niekoľkými rokmi sa podarilo „ukradnúť“ obdobné informácie zo švajčiarskej banky USB, za ktoré Nemecko zaplatilo 4,2 milióna eur. Boli to údaje o Nemcoch, ktorí sa vyhýbali daňovej povinnosti doma a zriadili si účty v banke v Lichtenštajnsku. Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko uzavreli separátne dohody s najväčšou švajčiarskou bankou USB, ktorá ich bola nútená kompenzovať za tajné účty nemeckých, britských a francúzskych klientov v USB.

Švajčiarsko poskytuje úkryt nielen pre účty miliardárov či milionárov, ale aj pre renomované nadnárodné spoločnosti. Vlani v novembri ICIJ zverejnil, ako Pricewaterhouse Coopers – jedna z veľkej štvorky účtovníckych a audítorských firiem – poskytuje takýmto spoločnostiam poradenstvo, ako sa vyhnúť plateniu daní a využiť na to Švajčiarsko.

Vlaňajší únik informácií poskytol údaje o 548 daňových dohodách, týkajúcich sa 343 medzinárodných korporácií, ktoré negocioval PwC s Luxemburgom. Medzi nimi bola Pepsi, IKEA, AIG, Deutsche Bank atď. Tento únik takmer stál hlavu predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, obviňovaného z daňových únikov. V tom období bol totiž predsedom vlády tohto miništátu.

Nielen PwC, ale aj ostatné spoločnosti z tzv. štvorky (KPMG, Ernst & Young a Deloitte) hrajú dôležitú rolu v poradenstve, ako sa vyhnúť plateniu daní a ako zakotviť v daňových rajoch. Podľa údajov z roku 2011 „veľká štvorka“ má v daňových rajoch 81 úradovní. Hoci sa vo viacerých štátoch proti niektorej z nich vedie vyšetrovanie, tvrdšie opatrenia proti nim sa nepoužijú.

Priveľkí na to, aby padli

Keď v rok 2000 vypukol zatiaľ najväčší škandál vo svete korporácií s americkým konglomerátom ENRON, za falošné výsledky auditov o ňom padla piata najväčšia audítorská firma Arthur Andersen. Takéto tvrdé opatrenia proti veľkej štvorke dnes už asi nehrozia. Veľký biznis, ktorý striedavo využíva služby takmer každej z nich, by sa ťažko vyrovnal s tým, keby sa „štvorka“ zúžila na „trojku“. Ako upozornili iní, je tu analógia s veľkými bankami: aj ich ochraňuje štít „too big to fail“ (priveľká, aby padla). Je však otázne, či vlády nemajú aj iné možnosti, ako im predátorské praktiky zakázať.

Prsty v daňových únikoch, v legálnych spôsoboch vyhýbania sa plateniu daní, v daňových rajoch atď. nemajú iba bankové inštitúcie, audítorské a poradenské firmy či jednotliví daňoví poradcovia, ale aj vlády, ktoré im to umožňujú napr. preto, že sa nechcú dohodnúť na radikálnejších opatreniach.

V roku 1988 OECD a Rada Európy prijali Konvenciu o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach a v roku 2010 doplňujúci protokol k nej. Na základe článku 6 o automatickom poskytovaní informácií o daniach sa vypracovali príslušné štandardy, ktoré sa signatári multilaterálnej dohody z októbra 2014 zaviazali dodržať.

Dátum, kedy sa tento záväzok stane účinným, je pre väčšinu z nich rok 2017, pre Švajčiarsko 2018. Bude to naozaj znamenať koniec bankového tajomstva v daňových otázkach?

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #daňové úniky #pranie špinavých peňazí #HSBC