Marcinčinov komentár Exkluzívne pre Rómov (25. 2.) napriek pomerne intenzívnej citácii konkrétnych nariadení našťastie nie je nič viac ako len fatálne nepochopenie princípu politík Európskej únie, tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení a procesu programovania finančnej pomoci EÚ.
V širšom zmysle slova sa princíp týchto opatrení dá ilustrovať na tzv. kohéznej politike únie, ktorej hlavným cieľom je vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, aby ich „spolužitie“ bolo menej problematické. Mnohí občania starých členských krajín EÚ vnímajú Slovákov s podobnými predsudkami ako mnohí Slováci vnímajú Rómov. Namiesto budovania čoraz vyšších a hrubších plotov, ktorými by nás izolovali, však radšej investujú do nášho rozvoja. Chcú, aby sme jedného dňa boli ich rovnocennými partnermi a aj oni mohli profitovať z nášho úspechu.
Staré členské krajiny to robia napriek tomu, že zlepšenie prichádza veľmi pozvoľna a že sa to časti ich občanov nepáči. Tí peniaze investované do tzv. štrukturálnych fondov považujú za bohapusté mrhanie ich daňami a veria, že by sa mohli lepšie použiť u nich doma.
Rovnako ako sa väčšina slovenských regiónov z objektívnych príčin nemôže v kvalite života porovnať priemeru regiónov Európy, tak väčšina Rómov žijúcich na Slovensku sa nemôže porovnávať s priemerným slovenským Nerómom. Nie preto, že sú Rómovia, ale preto, že sú Rómovia žijúci v extrémnej chudobe. A ľuďom žijúcim v chudobe treba pomôcť a vytvárať špeciálne opatrenia, aby sa ich šance vyrovnávali priemeru.
Títo ľudia nie sú oproti bežnému Nerómovi zvýhodňovaní, nedostávajú špeciálne dávky alebo asistenciu, ako má väčšinová spoločnosť tendenciu veriť. To, čo vďaka eurofondom môžu dostať, je akýsi nultý krok, ktorý im pomôže posunúť sa bližšie k štandardnej štartovacej ploche, na ktorej stojíme my ostatní.
Poradcom ministra financií kritizované dve samostatné opatrenia v rámci nového operačného programu Európskeho sociálneho fondu, ktoré sa orientujú na marginalizované rómske komunity (MRK), teda nie na všetkých Rómov, ale iba na tých, čo žijú v extrémnej chudobe, sa všeobecne vnímajú ako dočasné vyrovnávacie opatrenia. V súlade s princípom osobitného, ale nie výlučného zamerania, ktorý odporúča Európska komisia, podporované aktivity sa zacielia na MRK. Pritom sa však nebudú vylučovať ani iné osoby, ktoré sa ocitli v podobnej sociálno-ekonomickej situácii.
Ak sa teda na Slovensku nájde obec bez MRK, kde sú však ľudia nútení piť vodu z mláky, tak táto obec tiež má mať prístup k európskym peniazom, aby si vybudovala studne alebo vodovod. Rovnako terénny sociálny pracovník či asistent zdravia pracujúci v marginalizovanej komunite, ktorý je financovaný z rómskeho programu, neodmietne Neróma, keď potrebuje pomoc.
Na to, aby sa kvalita života v mestách a dedinách Slovenska zlepšovala, musí sa presadiť určitá miera susedskej spolupatričnosti. Pokiaľ sú niektoré časti obce bez vody a kanalizácie, treba do nich investovať a túto infraštruktúru vybudovať. Z toho, že v susedstve nebudú infekcie a hlodavce, bude mať prospech nielen tá časť, v ktorej sa infraštruktúra vybuduje, ale celá obec.
Tendenčné zjednodušenia a dezinterpretácie, prezentované Antonom Marcinčinom, iba zbytočne eskalujú antirómske emócie. Sú živnou pôdou na rast presne toho napätia, z ktorého autor článku obviňuje tvorcov politík v rámci distribúcie eurofondov v súvislosti s marginalizovanými komunitami.