Sobotkov triumf

Česká sociálna demokracia zažila cez víkend niečo nevídané: za premiérom Bohuslavom Sobotkom sa zomkla tak pevne, že by mu to mohli závidieť aj jeho oveľa autoritatívnejší predchodcovia Paroubek či Zeman.

16.03.2015 11:00
debata

Nejde ani tak o 85 percent hlasov získaných vo voľbách predsedu – nedávnych 100 percent, ktoré dostal na sneme hnutia ANO Andrej Babiš, je neprekonateľných. Sobotka však dokonale zvládol réžiu zjazdu a dosiahol všetky vytýčené ciele.

Prvého podpredsedu, ministra vnútra Milana Chovanca, mu síce delegáti zvolili až v 2. kole, potom však už nezaváhali ani na minútu. Hladko prešli Sobotkom odporúčaní radoví podpredsedovia Lubomír Zaorálek, Jan Hamáček, Martin Starec, Michaela Marksová a Lenka Teska Arnoštová (na dve ženy v najužšom vedení je Sobotka zvlášť pyšný). Schválená bola programová rezolúcia, ktorá zdôrazňuje priority vládnej politiky sociálnej demokracie a odlišuje ČSSD ako tradičnú stranu od protestného hnutia ANO, a došlo aj k novelizácii stanov.

Na nej je možné opísať Sobotkov politický talent. ČSSD vlani absolvovala vnútrostranícke referendum, v ktorom členovia povedali, že sa chcú podieľať na zostavovaní kandidátnych listín do volieb a podporujú myšlienku minimálne na 40-percentné zastúpenie žien na kandidátkach. Vôbec však nebolo isté, či sa tento výsledok podarí presadiť do stanov.

Sobotka rozohral veľkú diplomatickú hru s funkcionárskymi štruktúrami. Dokonca v nej v mnohých zásadných bodoch ustúpil natoľko, že vplyv radových členov na predvolebné súpisky zďaleka nebude taký výrazný, ako si mnohí predstavovali. Za cenu bolestných kompromisov sa však Sobotka mohol postaviť pred verejnosť a vyhlásiť, že ČSSD je stranou otvorenou, počúvajúcou členov aj ľudí zvonku. Presne to pritom potrebuje počuť tá časť voličov, ktorá nestojí o prepájanie politickej, ekonomickej a mediálnej moci v rukách oligarchov, ako je Babiš.

Teraz ČSSD pôsobí na jednej strane moderne, na strane druhej disciplinovane. Sobotkova opozícia je slabá ako nikdy predtým. Poslanec Jeroným Tejc, jeden z účastníkov predminulého pokusu o Sobotkovo zvrhnutie, síce dôstojne bojoval o post prvého a potom radového podpredsedu, no neuspel. To naznačuje, že skupina, ktorú kedysi riadil juhomoravský hajtman Hašek, a ktorá má blízko k prezidentovi Zemanovi, stratila na atraktivite. Nabudúce si zrejme Sobotkovi oponenti budú musieť nájsť inú tému, prostredníctvom ktorej by sa odlíšili – napríklad vzťah ku koaličným partnerom ANO a KDU-ČSL.

Nepochodil ani minister Jiří Dienstbier, ktorý má povesť reformátora presadzujúceho väčšiu decentralizáciu sociálnej demokracie a posun k stredovým, mestským a mladším voličom, na ktorých nemá ČSSD taký dosah ako partnerské strany na Západe.

Sobotka s Chovancom vyťažili maximum z dohôd so zástupcami jednotlivých krajov, ale predovšetkým z ochoty delegátov jednoznačne podporiť svojho premiéra a jeho štýl vládnutia. Ten má svoj zvláštny pôvab. Na rozdiel od Roberta Fica je Sobotka líder, ktorý neburcuje davy skvele postavenými prejavmi. Skôr pripomína hodinára, ktorý sa sústredí na jemnú prácu. Ak sa hovorí, že tichá voda brehy myje, tak Sobotka to dokonale potvrdzuje. Nehrá sa na „tvrďasa“, nerozohráva konflikty, a napriek tomu má silnú podporu verejnosti. Ľudia v Česku totiž majú dosť hádok medzi stranami, ktoré ochromili už niekoľko vlád.

Medzi ČSSD a ÁNO síce panuje napätie, nakoniec sa však vo vláde vždy dokázali dohodnúť. A pretože pravicová opozícia je slabá, vedia Sobotka i Babiš, že sú odsúdení na to, aby si konkurovali, ale aj spolupracovali. Na to sa Sobotkovi silný mandát zo zjazdu veľmi hodí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #ČSSD #Bohuslav Sobotka