Prezident Miloš Zeman z odďaľovania vstupu Česka do eurozóny obviňuje Českú centrálnu banku, ktorá podľa neho nechce euro, aby nestratila svoju moc.
Vrcholovým riadiacim orgánom ECB je výkonná rada. Ani ona, ani hlavné riadiace orgány národných centrálnych bánk nie sú volené. Sú takmer neodvolateľné a nezodpovedajú sa voličovi, ako je to v prípade ministrov a premiéra. Jej členovia sú vymenovaní po dohode vlád členských štátov a po konzultácii s Európskym parlamentom a Riadiacou radou ECB, v ktorej sedia i guvernéri národných centrálnych bánk eurozóny, teda aj Národnej banky Slovenska (NBS).
Podpora vládnej politiky
Zákon o NBS kopíruje do takej miery, ako sa to len dá, ustanovenia Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Jej guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident. Jemu návrh po schválení v Národnej rade predkladá vláda. Náprotivkom Výkonnej rady ECB je Banková rada NBS. Jej dvoch ďalších členov, okrem guvernéra a viceguvernérov, vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra NBS.
Odvolateľnosť člena Výkonnej rady ECB určuje článok 11.4 Protokolu. Podľa neho člena výkonnej rady môže odvolať iba výnimočne Európsky súdny dvor, ak nespĺňa podmienky požadované na výkon svojich povinností, alebo ak ho uznali vinným z vážnych priestupkov. Znenie zákona o odvolateľnosti členov Bankovej rady NBS je analogické.
ECB a NBS podľa európskej a domácej legislatívy sú zriadené ako nezávislé inštitúcie. Ustanovenia o vymenovaní a faktickej neodvolateľnosti členov ich riadiacich orgánov tomu zodpovedajú. Otázkou je, ako sa ich nezávislosť interpretuje.
ECB a národné centrálne banky v EÚ sa údajne modelovali podľa povojnovej nemeckej centrálnej Bundesbanky. Tá však bola po druhej svetovej vojne úspešná i preto, že sa nestala „štátom v štáte“. Bola nezávislá od vlády, ale nie od parlamentu. Podliehala kontrole federálnej audítorskej agentúry a rozhodnutiam nemeckých súdov. Zákon konkrétne určoval, že pri plnení jej úloh bola povinná podporovať hospodársku politiku vlády a dodržiavať Pakt stability a rastu.
Ekonomické postavenie ECB si mnohí začali uvedomovať až v posledných rokoch. Hoci jej ruky zväzuje Európska zmluva a často pri svojich rozhodnutiach balansuje na hrane zákona, moc ECB sa ukázala v boji proti kríze eura a najnovšie proti hrozbe vlečúcej sa depresie. Po rozhodnutí o vzniku bankovej únie prešiel na ECB aj dohľad nad najdôležitejšími európskymi bankami. NBS je podľa zákona zodpovedná nielen za dohľad nad bankovým sektorom, ale aj nad celým finančným sektorom.
Tajnostkárske inštitúcie
ECB a národné centrálne banky síce disponujú značnou ekonomickou mocou, ale súčasne nepodliehajú demokratickým pravidlám vládnutia. Nemusia napríklad zverejňovať svoje rozhodnutia, respektíve informujú o nich iba v obmedzenom rozsahu. Neprekvapuje, že ich preto ľudia označujú za „nepreniknuteľné“, tajnostkárske a podobne.
Platí to aj o NBS. Jej banková rada sa síce môže rozhodnúť zverejniť výsledky svojho rokovania a zákon určuje, čo iné je povinná zverejniť, ale tieto informácie sú limitované. Zverejňovanie informácií NBS a ECB sa sotva dá porovnať s centrálnou bankou USA – D, na ktorú, i keď v čiastočne obmedzenej miere, sa vzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Podľa zákona č. 566/1992 Zb. NBS sa podieľa na rozhodovaní o spoločnej menovej politike ECB. Je povinná zverejňovať informácie a správy o tejto politike. Hoci zodpovednosť NBS na spoločnej menovej politike eurozóny je iba čiastková, predsa je neodškriepiteľná. Ak naši poslanci, bez ohľadu na to, k akej politickej strane patria, požiadali o zvolanie rokovania finančného výboru NR SR, na ktorom sa chceli od guvernéra NBS Jozefa Makúcha dozvedieť o rizikách kvantitatívneho uvoľňovania označovaného ako QE, človek by predpokladal, že dostanú pozitívnu odpoveď. Guvernér im však odkázal, aby si hľadali iné námety do budúcoročnej volebnej kampane. A dodal, že ECB ako nezávislá inštitúcia do predvolebnej kampane nepatrí.
Niekoľko poslancov sa chcelo guvernéra pýtať, čo bude QE znamenať pre Slovensko. Ak je pravda, ako im Makúch odkázal, že ECB robí menovú politiku pre celú eurozónu a neposudzuje, ani nezohľadňuje riziká, dosahy a potreby jednotlivých členských štátov. O to viac je dôležité poznať, ako sa bude QE realizovať Národnou bankou a aké bude mať dôsledky na slovenské hospodárstvo. To by parlamentnému finančnému výboru asi nevedel povedať prezident ECB Mario Draghi, ale iba Makúch. A boli by sme radi, keby to povedal všetkým nám.