Prežije eurozóna grexit?

Keď v júli 2012 na investičnej konferencii v Londýne prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi vyriekol ikonickú vetu: „ECB urobí čokoľvek, aby zachránila euro,“ všetkým, ktorí by na páde eura stratili, odľahlo.

19.04.2015 17:00
debata (30)

Banka sa svoj záväzok usilovala dodržať i za cenu, že sa pohybovala na hrane zákona. Zdá sa však, akoby toto odhodlanie v poslednom čase strácala. ECB i lídri eurozóny sa začali správať, akoby už euru nič nehrozilo. Ani vtedy, ak by z eurozóny vypadlo neposlušné Grécko.

Zovretie z dvoch strán

ECB týždeň po gréckych voľbách vyhlásila, že nebude akceptovať vládne dlhopisy z Atén ako záruku za úvery gréckym bankám. O niečo neskôr im cez centrálnu banku Grécka poskytla núdzovú pomoc, ale táto bola pre tamojšie finančné domy drahšia, a nie je isté, či sa bude opakovať. Neuplynulo mnoho dní a ECB sa rozhodla zakázať gréckym bankám kupovať štátne dlhopisy svojej vlády a akokoľvek zvyšovať svoju exponovanosť voči nej. Aj nový nástroj ECB, tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, zameraný na kupovanie dlhopisov štátov eurozóny, vylučuje štátne dlhopisy Grécka.

Všetky tieto opatrenia tlačia kabinet Alexisa Tsiprasa do kúta. Ohrozujú i grécke banky. Vláda by mala rozhodne zmraziť únik kapitálu za hranice. Veď iba za prvý štvrťrok tohto roka si vkladatelia vybrali z bánk 20 miliárd eur a najpravdepo­dobnejšie ich uložili v zahraničí. Je otázne, do akej miery za to nesie zodpovednosť práve ECB.

Nemyslím si, že je prijateľné, aby nad rámec svojho mandátu učila vlády, ako sa majú správať. V jej mandáte nie je ordinovať demokraticky zvoleným vládam „štrukturálne reformy“ a ak sa im nedarí dosahovať pokrok podľa jej predstáv, odsúdiť ich na nemilosť. Nálada voči povolebnému Grécku však zhustla i v európskych vládach. Ak Syriza nahlas povedala, že cisár je nahý, teda že radikálne úsporné opatrenia Grécku nepomohli, a tak sa ich rozhodla zmierniť, stala sa rukojemníkom vlád eurozóny.

Bez pomoci to nepôjde

V kruhoch Rady Európskej únie pre ekonomické a finančné záležitosti (ECOFIN) sa naznačuje, že ani na zasadnutí 24. apríla v Rige ministri financií eurozóny nemusia rozhodnúť o uvoľnení 7,2 miliardy eur z gréckeho záchranného balíka. Akoby chceli dostať vládu v Aténach do bezvýchodiskovej situácie. Podarilo sa jej s námahou zaplatiť aprílovú splátku Medzinárodnému menovému fondu 458 miliónov eur, ale v máji mu bude musieť odviesť takmer jednu miliardu. V apríli a v ďalších mesiacoch by mala vyplatiť miliardy na mzdy, penzie a sociálne dávky, ako aj ostatných zahraničných veriteľov. Bez vonkajšej pomoci to nebude možné.

Premiér Tsipras a jeho Syriza sú stúpencami Európskej únie a želajú si zostať v eurozóne. Pri svojej štátnej návšteve v Moskve preto – napriek očakávaniam – Tsipras nepožiadal ruskú vládu o záchranný úver. Je pravdepodobné, že by Vladimir Putin jeho žiadosti vyhovel. Grécka vláda sa usiluje udržiavať dobré vzťahy i s prezidentom USA, vysiela do Washingtonu svojho ministra financií. Janis Varoufakis si možno s Brackom Obamom porozumie. Bol to on, kto svojich európskych kolegov po februárových voľbách v Grécku napomenul: „Nemôžete pokračovať žmýkať štáty, ktoré sú uprostred depresie.“

Ako cesty Tsiprasa v Moskve a Varoufakisa vo Washingtone krajine pod Olympom pomôžu, je predčasné povedať. Isté je však to, že v prevažne nepriateľskom prostredí sa každé dobré slovo cení.

Klamlivé sebauspokojovanie

S oneskorením, ale predsa sa v marci 2010 rozbehol program záchrany Grécka. Pomoc tejto krajine, ako aj neskôr Írsku, Španielsku a Portugalsku, nebola nezištná: išlo o záchranu eurozóny a eura. Grécko sa však ani po piatich rokoch nevie dostať von z bludného kruhu zadlžovania. Opakovane je konfrontované s alternatívami ako bankrot, vystúpenie z eurozóny, odpustenie alebo reštrukturali­zácia dlhu.

Čoraz viac sa pripúšťa, že vystúpenie Grécka z eurozóny (grexit) by už eurozónu neohrozilo. Argumentuje sa, že si už vytvorila finančný stabilizačný mechanizmus a že trhy stabilite eurozóny veria. Toto sebauspokojovanie však môže byť klamlivé. „Bankrot“ Grécka pred či po jeho odchode z eurozóny by mohol mať rovnaké účinky ako pád veľkého amerického finančného ústavu Lehman Brothers pred ôsmimi rokmi. Práve ten bol spúšťačom druhej najväčšej finančnej a ekonomickej krízy v dejinách kapitalizmu. Nevie sa, koľko cenných papierov „CDS“, ktoré poisťujú grécky dlh, je na trhu a aké druhotné účinky ich splácanie vyvolá.

Grexit by bol nebezpečným precedensom. Nevyvolal by nový atak na euro, iniciovaný zvonka? Útok na Grécko, ako o tom informoval vo februári 2010 medzinárodný denník Wall Street Journal, bol totiž útokom cudzích trhov na euro. Mohol by sa zopakovať. Trhy by mohli začať hrať proti ďalšiemu kandidátovi na „exit“, až kým by ho z eurozóny nevytlačili. Rozpadu eurozóny by bolo potom ťažké zamedziť. Sú lídri eurozóny a ECB ochotní vystavovať ju takémuto riziku?

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna