Medzi nimi bola aj armáda Sovietskeho zväzu, zložená z ruských, ukrajinských, bieloruských vojakov a príslušníkov ostatných republík, ktorá zaplatila najväčšiu cenu. Po dvoch hrozných konfliktoch, ktoré zničili európsky „starý svet včerajška“, opísaný Stefanom Zweigom, bratovražedná európska vojna z rokov 1914 – 1918 a 1939 – 1945 sa konečne skončila.
Ôsmy máj 1945 bol však najmä poznačený rozhodujúcim uvedomením: vtedy Európania pochopili, že treba urobiť všetko pre to, aby sme prelomili bludný kruh násilia a začali budovať spoločenstvo európskych národov, postavené na základných princípoch, ako sú ľudské práva, právny štát a demokracia.
Preto napriek toľkým katastrofám vtedajší nepriatelia – najmä Francúzsko a Nemecko pod vedením veľkých vizionárov Charla de Gaulla a Konrada Adenauera – sa rýchlo zblížili a bok po boku začali budovať európsku jednotu vďaka prezieravosti osobností ako Jean Monnet, Robert Schuman, Alcide De Gasperi alebo Paul-Henri Spaak.
Takmer presne na deň päť rokov po skončení vojny – 9. mája 1950 sa uskutočnil ďalší rozhodujúci moment európskej histórie. Robert Schuman navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, tým položil základný kameň európskeho projektu. Túto udalosť si každý rok 7. mája v rámci Sviatku Európy pripomíname slávnostnou manifestáciou na Hlavnom námestí v Bratislave.
Vďaka európskej jednotnosti, ktorá sa postupne prehlbovala, rozširovala a prispela k pádu železnej opony, vojna v Európskej únii sa odvtedy javila ako vzdialená spomienka a my sme mali tendenciu chápať mier ako samozrejmosť. Ale kríza na Ukrajine nám i dnes pripomína, že mier nikdy nie je zaručený ani na našom kontinente a opäť nám ukazuje, aký je hlboký politický význam európskeho projektu.
Keďže vojna sa do Európy opäť vrátila, príklad zmierenia, ktoré nasledovalo po 8. máji 1945, by nás mal znovu usmerniť. Ako naši rodičia alebo starí rodičia je potrebné znovu potvrdiť náš záväzok zachovávať a posilňovať mier a bezpečnosť na našom kontinente, s dôrazom na rešpektovanie základných hodnôt, na ktorých sa Európa obnovila: demokracia, nadradenosť práva, ľudské práva, ochrana menšín, suverenita a územná celistvosť krajín, potvrdené dokumentmi ako Charta OSN, Helsinský záverečný akt z roku 1975, Parížska charta pre novú Európu z roku 1990 či Memorandum podpísané v Budapešti v roku 1994, ktorým sa USA, Rusko a Veľká Británia výslovne zaviazali rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.
Pretože sme verní týmto hodnotám, Francúzsko, Nemecko a ostatné členské štáty EÚ naďalej odsudzujú ilegálnu anexiu Krymu i vojenský zásah v Donbase zo strany Ruskej federácie. Podporujeme územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Pretože sme verní týmto hodnotám, Francúzsko a Nemecko v rámci formátu Normandia a v úzkej spolupráci so svojimi partnermi z Európskej únie a s inými krajinami neúnavne pracujú v prospech mieru na Ukrajine tým, že dávajú šancu dialógu s Ruskom a sledujú dodržiavanie Minských dohôd vrátane efektívneho monitorovania miestnej situácie zo strany OBSE. Minský proces funguje, no zostáva krehký. Je totiž nevyhnutné, aby získal podporu všetkých a aby sme pokračovali vo zvyšovaní dôvery medzi jednotlivými aktérmi.
Ôsmeho mája oslavujeme víťazstvo Európy nad fašizmom, ale tiež víťazstvo zmierenej a mierovej Európy nad rozdelenou a vojnou zmietanou Európou.
Autori článku sú francúzsky veľvyslanec na Slovensku Didier Lopinot a nemecký veľvyslanec na Slovensku Thomas Götz.