Operácia Základná žatva (Essential Harvest), ktorá sa v regióne konala po krátkom ozbrojenom konflikte v lete 2001, nevyriešila základné problémy, iba na nejaký čas oddialila jeho opätovnú eskaláciu. Je pravdepodobné, že na strane povstalcov zrejme zostali nejaké zbrane.
K teroristickému útoku sa podľa belehradského denníka Danas prihlásila Ľudová oslobodzovacia armáda, o ktorej albánski politici v Macedónsku tvrdili, že už neexistuje. Toto zoskupenie iniciovalo bojové akcie v krajine v roku 2001. Jeho skratka UCK nápadne pripomína iniciály Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), predstavujúcej militantné krídlo kosovských Albáncov proti Srbsku. Zároveň na verejnosti začala vystupovať Garda Republiky Ilirida, ktorú samozvane vyhlásilo zhromaždenie skupiny macedónskych Albáncov 19. septembra 2014 v Skopje a ktorá si nárokuje západnú časť Macedónska, obývanú etnickými Albáncami.
Je zrejmé, že v Kumanove ožívajú aktivity z roku 2001. Navyše v kontexte nedávnych vyhlásení predstaviteľov Kosova a Albánska o možnom zjednotení oboch štátov. Deje sa to v situácii, keď Macedónsko i Kosovo zároveň čelia vážnym vnútropolitickým krízam.
Macedónsko prežíva konflikt medzi vládnou VMRO-DPMN a opozičným Sociálnodemokratickým zväzom Macedónska, v rámci ktorého premiér Nikola Gruevski obvinil opozíciu z prípravy štátneho prevratu s pomocou zahraničných tajných služieb. Opozícia obviňuje Gruevského z rozsiahleho zneužívania moci, okrem iného z odpočúvania 20-tisíc ľudí, vrátane stovky novinárov, a žiada jeho demisiu.
Spoločný problém Macedónska a Kosova je obrovská nezamestnanosť, o čom svedčí i vlna nelegálnych migrantov z Kosova do zahraničia. Konflikt v Macedónsku a prípadný úspech násilných akcií na jeho území sa môže presunúť aj do južného Srbska a Čiernej Hory. Neriešenie problémov Balkánu a spomalenie európskej integrácie vedie k nárastu nespokojnosti a sklonov riešiť problémy cestou sily. Nenastala teda očakávaná integračná ani ekonomická stabilizácia regiónu.
Za takýchto okolností vyjadrenia predstaviteľov Európskej únie o „hlbokom znepokojení“ situáciou v Macedónsku, respektíve generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý sa obmedzil na výzvy k zdržanlivosti a zabráneniu stupňovania napätia, sú nedostatočné. Kľúčové je, že Macedónsko ako nezávislý štát má právo brániť svoju územnú celistvosť rovnako, ako by svoju územnú celistvosť bránil v prípade teroristických útokov akýkoľvek členský štát NATO. Navyše je kandidátskym štátom EÚ. Konflikt sa odohráva v tesnej blízkosti hraníc s členským štátom NATO – Albánskom. Doterajšia politika proti teroristom v Macedónsku, ale aj zatváranie očí pred aktivitami predstaviteľov Kosova, ktorí sa krok za krokom snažia spochybňovať akékoľvek ustanovenia, týkajúce sa usporiadania regiónu, ktoré nie sú v ich prospech, pripomínajú politiku uzmierovania, ale bez výsledku.
Je faktom, že v roku 1999 vystupovala kosovská UCK ako spojenec USA pri akciách proti Srbsku. Preto by práve z bruselských inštitúcií mala zaznieť jasná podpora územnej celistvosti Macedónska. Zároveň treba jasne identifikovať, odkiaľ získali kumanovskí teroristi zbrane a finančné prostriedky na útoky. Ak si chcú NATO a EÚ udržať aspoň nejakú dôveru na Západnom Balkáne, musia viesť takú politiku, ktorá zabráni prehlbovaniu rozvratu, ako aj návratu krajiny do obdobia etnicky motivovaného násilia.