Ich prostredníctvom vznikla v spoločnosti hierarchia a najváženejší boli tí, ktorí dokázali najviac dávať, prípadne najviac majetku prehýriť či zničiť.
Aj dnes stále platí, že je slušné prísť na návštevu s darom, a keď vám niekto pomôže, ste mu zaviazaní. Najväčší boháči však svojimi obrovskými darmi bojujú o medzinárodnú prestíž a slávu. Kto dá viac, je lepší miliardár.
Problémom je, že tieto dary zakrývajú temnejšiu stránku globálneho kapitalizmu. Ruka, ktorá dáva, totiž nemôže existovať bez ruky, ktorá berie. Kanadský profesor Ilan Kapoor v knižke Humanitarizmus celebrít: Ideológia globálnej charity venuje jednu kapitolu týmto dvom rukám Billa Gatesa a Georgea Sorosa.
Dva rozličné prístupy, ale…
Obaja kapitalisti sú známi tým, aké obrovské sumy dávajú na dobročinné účely. Gates založil nadáciu spolu so svojou ženou Melindou, zatiaľ čo Soros rozdeľuje peniaze prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá funguje aj na Slovensku. Pozrime sa však, ako peniaze získali. Čo spôsobuje ich ruka, ktorá berie?
Sorosov Quantum fond sa okrem iného spolu s ďalšími hedžovými fondmi podieľal na vyvolaní ázijskej krízy v roku 1997. Bez ohľadu na možné dovtedajšie ekonomické problémy v krajinách východnej Ázie tieto fondy využili situáciu na prehĺbenie krízy a zaistenie rýchlych ziskov. Tvorba ziskov je síce ich úlohou, to však neznamená, že by neniesli výraznú časť viny za zásadné zhoršenie životnej úrovne v Thajsku, Indonézii, Južnej Kórei, Malajzii či na Filipínach. Všade tam došlo pre krízu, vyvolanú aj Sorosovými finančnými operáciami, k nárastu nezamestnanosti, chudoby a podvýživy.
Gates svoj majetok nadobudol vďaka privatizácii poznania. Namiesto voľnej výmeny znalostí sa najmä vďaka právam duševného vlastníctva z poznania stal majetok. Gates však nevyužíva iba patenty, ale sa aj systematicky usiluje o odstránenie konkurencie. Microsoft počas svojej existencie eliminoval WordPerfect, Lotus 1–2–3 či Netscape a skúpil firmy, ktoré vytvorili DOS, FrontPage, Internet Explorer, Hotmail, WebTv a Skype. Za monopolistické praktiky ho odsúdili na obrovské pokuty v Spojených štátoch aj v Európskej únii.
Ďalšou problematickou súčasťou fungovania Microsoftu je využívanie lacnej pracovnej sily v krajinách, ako je India. Práca v IT sektore má negatívne dosahy na životy zamestnancov a zamestnankýň. Hlavným problémom sú nízke mzdy.
Flexibilizácia práce však vedie k tomu, že je veľmi ľahké o prácu prísť, podľa toho, či bublina IT akcií sa ešte len nafukuje, alebo už spľasla. Odbory, ktoré by mohli prostredníctvom kolektívneho vyjednávania brániť takýmto praktikám, tam prakticky neexistujú. Gatesova predstava o kapitalizme bez bariér je tak možná iba vďaka takýmto zlým pracovným podmienkam.
V rozpore s cieľmi firmy
Ruka, ktorá berie, v niektorých prípadoch prichádza dokonca do priameho konfliktu s dávajúcou rukou. Vyše 218 miliónov dolárov Nadácie Gatesovcov, určených napríklad na boj proti malárii alebo cholere v delte Nigeru, je v priamom protiklade k 423 miliónom dolárov investovaným do ropných firiem ako Royal Dutch, Shell či Exxon Mobile. Tie v tejto oblasti poškodzujú životné prostredie a spôsobujú mnohé zo zdravotných problémov, proti ktorým nadácia bojuje. Kapoor cituje výskum, podľa ktorého až 41 percent investícií nadácie ide do firiem, ktorých aktivity sú v rozpore s jej sociálnymi a environmentálnymi cieľmi.
Problematické sú však aj Gatesove filantropické aktivity. Jeho technokratický prístup v oblasti zdravia sa nezaoberá politicko-ekonomickými príčinami rozšírenia najrôznejších chorôb. Predstava, že niekam stačí priniesť lieky či vyvinúť nové lieky, je mylná vo svetle komplikácií spojených s nedostatkom jedla, ktoré sú spôsobované politickým a ekonomickým usporiadaním na národnej, ako aj na nadnárodnej úrovni. Podobne ako Sorosom podporovanú organizáciu Human Rights Watch aj ju kritizujú za to, že sa venuje primárne individuálnym občianskym právam a zanedbáva kolektívne sociálne práva.
Kapoor v tomto zmysle nasleduje Slavoja Žižeka a píše o kapitalizme bez kofeínu. Rovnako ako káva bez kofeínu, nealkoholické pivo či zelená ťažba ropy, aj základom kapitalizmu bez kofeínu je protiklad. Na jednej strane v tomto systéme dochádza k bezohľadnému vykorisťovaniu, pričom hlavným imperatívom kapitalistov je zisk.
Zároveň systém vytvára ilúziu, že o najchudobnejších je postarané. Charita slúži ako zásterka na fungovanie biznisu. Gates a Soros potom nie sú novodobými samaritánmi, ale obchodníkmi humanitaristami, ktorých pomoc je integrálnou súčasťou systému. Ten vedia umne využiť vo svoj prospech a zároveň vytvárajú predstavu, že pomáhajú druhým. Nuž, nedajme sa zmiasť!