Ten by mal umožniť finančnej správe, aby porovnala výšku majetku fyzickej i právnickej osoby s podaným daňovým priznaním. Pokiaľ sa zistia nezrovnalosti a majetok presahuje hranicu sedem miliónov korún, bude musieť daňovník na vyzvanie finančnej správy podať majetkové priznanie a preukázať pôvod majetku.
Premiér Bohuslav Sobotka po rokovaní svojho kabinetu vyhlásil: „Vláda schválením návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku plní jeden zo svojich kľúčových záväzkov. Je to jeden z najvýznamnejších krokov v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodníkom za posledné roky.“
Minister financií Andrej Babiš to zhodnotil s menším entuziazmom: „Zákon nezavádza plošné majetkové priznanie, je to nová kompetencia finančnej správy. Osobne vďaka tomuto zákonu neočakávam zázračné príjmy do štátneho rozpočtu. Je to zákon, ktorý iba doplňuje boj proti daňovým podvodom.“ Babišovi musíme dať tentoraz za pravdu. Hádam práve vďaka tomu, že zákon nebude bičom, ale iba bičíkom na daňových podvodníkov.
Strašidlo priznaní
Minister Babiš nevdojak poukázal na to, čo tento zákon odlišuje od toho, ktorý česká legislatíva dosiaľ poznala a ktorý upravoval povinnosť podávania majetkových priznaní. V Česku túto povinnosť stanovil zákon ČNR z roku 1992 o správe daní a poplatkov analogicky ako na Slovensku.
Na rozdiel od nás, kde sa majetkové priznanie podávalo trikrát v rokoch 1993, 1996 a 1998, v ČR sa ani jedno takéto podanie nezrealizovalo. Vtedajšia vládna moc na čele s Václavom Klausom majetkové priznania nepodporovala. Túto zákonnú úpravu napokon z rozličných dôvodov, napríklad pre údajnú administratívnu náročnosť, nemožnosť overenia správnosti majetkových priznaní a podobne, Česi zrušili.
Advokátom zákona o pôvode preukazovania pôvodu majetku je súčasný prezident Miloš Zeman. Toho, kto trochu pozná históriu tohto zákona, to neprekvapuje. Za menšinovej Zemanovej vlády dvaja ministri financií Pavel Mertlík a Jiří Rusnok s rozdielom dvoch rokov predkladali návrh zákona o priznaní k majetku. Opozícia ho podrobila kritike na svoj obraz a vládna menšina zákon v snemovni nepresadila.
Na rozdiel od pôvodnej českej i slovenskej normy o povinnom podávaní majetkových priznaní nad určitú hranicu majetku, v zákonoch o správe daní a poplatkov z roku 1992 budúci český zákon povinnosť podávania majetkových priznaní nestanovuje. Dáva však finančnej správe možnosť, ktorá zatiaľ neexistovala, predloženie majetkového priznania požadovať a v prípade nezrovnalostí nevysvetlené rozdiely dodatočne dodaniť daňou z príjmu a vyrubiť penále. Okrem toho svojou druhou časťou zákon sprísňuje sadzbu Trestného zákonníka za daňový podvod.
Povinnosť správcu dane vyzvať daňovníka, aby preukázal vznik a pôvod príjmov, prípadne aby podal aj vyhlásenie o majetku, sa stanovila tak, že môžeme pochybovať o sile zákona. Napriek tomu predseda hospodárskeho výboru snemovne Ivan Pilný (ANO) hovoril o šikanovaní štátnym aparátom.
Ako je to na Slovensku?
Údajné šikanovanie zo strany štátu bolo na Slovensku zámienkou na to, aby sa v roku 2002 znižovala „administratívna náročnosť“ zákona, až sa napokon zákonom z 27. februára 2003 povinnosť podávania majetkových priznaní zrušila úplne. Správca dane dnes nemá možnosť zistiť prírastky majetku v jednotlivých rokoch a overiť, či boli obstarané zo zdanených príjmov. Je na tom horšie, ako na tom bude jeho český kolega po schválení návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
V roku 2010 sa do našej legislatívy dostal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na rozdiel od českého upravuje možnosť a podmienky odňatia majetku, o ktorom súd vyslovil, že bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Obmedzuje sa na povinnosť verejných orgánov, pokiaľ majú dôvodné podozrenie, že osoba majetok nadobudla z nelegálnych príjmov, informovať finančnú políciu. Tá môže prijať takéto podanie i od fyzických alebo právnických osôb.
Šanca odhaliť prírastky majetku z nelegálnych príjmov sa tak značne obmedzila. Môžeme preto predpokladať, že účinnosť zákona je nízka. Na jednej strane slovenská legislatíva dáva priestor súdom siahnuť na majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, na druhej strane neposkytuje možnosť daňovým úradom ani aktívne vyhľadávať prípady nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov a ani ich dodatočne zdaniť. V tomto poslednom ju česká legislatíva o niečo predbehla.